Taliansko

Pale di San Martino (alebo tiež Dolomiti di Pala) je podľa rozlohy najväčšou horskou skupinou Dolomitov. Charakteristické sú pre ňu strmé skalné veže a steny, no i nehostinná rozľahlá skalná planina Altopiano delle Pale di San Martino. A nad tým všetkým sa vyníma najvyšší vrch Cima della Vezzana s výškou 3192 mnm. Možností, ako sa dostať na jej vrchol, je viacero. Jednou z najkratších a asi aj najkrajších je trasa zo sedla Passo Rolle s využitím ferraty Bolver Lugli (C). Ráno ešte za tmy parkujeme auto na malom bezplatnom parkovisku Malga Fosse di Sop

Ísť do Livigna s bicyklom? Tak ja by som vsadil na MTB bez diskusie, ak tak by som pribalil pár kolies s hladkými plášťami na cestu. Samozrejme ak je miesta dosť, tak dva bicykle sú tutovka. Horský a cestný. Na tom horskom tu je toho veľa čo robiť. Tak veľa, že sem kľudne môžete chodiť na týždeň každý rok. Dnes si predstavíme takú zaujímavú možnosť pre CC jazdcov, ktorí si chcú dobre zatrénovať a nemajú chuť ísť niekam ďalej. V tomto prípade ponúka Livigno parádne možnosti s využitím bajkparkov. Jednoducho na bajku hore a trailom príjemným pre C

Údolie Valtellina - Tirano. Nie sme ďaleko od Bormia, Livigna, Stelvia, od Berninapassu či od passo Gavia. Legenda Mortirolo je hneď tu vedľa. Sme v žiletkárskom raji... Okrem iného. Stúpanie ako dva Sliezske domy za sebou, úzka cestička, neustále serpentíny bez prerušovania rovinkou, kvalitný, miestami nový asfalt, každá serpentína označená infotabuľkou a niečo, čo snáď ani nemôže byť pravda: zákaz vjazdu autám! Toto je passo Guspessa - nenápadné, v hustom lesíku ukryté stúpanie hneď vedľa Mortirola. Vzhľadom na to, že som toto leto išiel opäť aj n

Dva nádherné alpské hrebene, o ktorých ste asi nepočuli: Corda Molla na Monte Disgrazia (3678 m) a Cresta Est na Punta Kennedy (3284 m) V Alpách je veľa krásnych výstupov na oveľa vyššie alebo známejšie vrcholy. To väčšinou prináša aj viac ľudí. Ak máte radi alpinizmus a lezenie, no hľadáte pokojnejšiu oblasť, tak severotaliansky región Valtellina a konkrétne dolina Valmalenco majú veľa nádherných kopcov a možností. Dnes sa pozrieme na dve z nich: ·       Corda Molla na Monte Disgrazia: AD+, III ·       Cresta Est na Punta Kennedy: AD, IV

Koncom augusta 2024 som sa cez voľný deň zmobilizoval, naložil bajk do auta a po prejazde cez passo Bernina zaparkoval na známom parkingu Sfazú. Už asi dva roky tu vyberajú parkovné, teda automat na mince. Platí sa 1chf za hodinu od 8 do 18. Beriem aj batôžtek s vecami na prezlečenie a teniskami a na bajku zamierim cez Val di Campo a passo Viola ku talianskej chate Federico Valgoi in Dosdé. Livigno Alps, Terra Magnifica. Dole nájdete odklik k článku venovanému špeciálne iba tejto chate. Necelé dve hodiny aeróbnej aktivity a už zdravím známych, mám šťastie a stretva

Cima Piazzi je najvyšší vrch tzv. Livigno Alps. Nachádza sa medzi Livignom a Bormiom a je významný nielen výškou, ale aj rozľahlosťou svojho masívu, svojím zaľadnením na severe a neprístupnosťou svojich strmých úbočí. Je to kopec, na ktorého vrchol je to zo všetkých strán ďaleko. Prvý raz som sa s ním zoznámil pri pohľade zo sedla bajku, pri zjazde zo Stelvia terénnym variantom cez Bocchetta di Forcola ku jazeru Cancano. Je to vrchol - dominanta, hlavne pri pohľadoch zo severu a SZ je nepriehliadnuteľný a jeho nedostupnosť zvýrazňuje ľadovcový prstenec.

O asfaltovom stúpaní cez passo Mortirolo známom z pretekov Giro di Italia tu už bola reč. Cez samotné sedlo sa dá dostať z oboch strán dvoma variantami, čiže tu máme dokopy štyri stúpania, pričom aj tie majú ešte varianty. To najznámejšie stúpanie ale vedie z Mazzo di Valtellina a parametre 1300v.m. s priemerkou cez 10% to sa hneď len tak nevidí... Tadiaľto sme hore vystúpali aj pri tomto našom okruhu. Cesta dostala z veľkej časti nový asfalt a keďže vedie väčšinou v krásnom lese tak horúčavu sme prežili. Po prekonaní sedla asi po 200 metroch sme odbočil

Vonku ešte vládne tma, keď sa súkame z auta pri Lago di Fedaia (2053 mnm). Hviezdy nad hlavou a náznaky svitania na východnom obzore veštia bezoblačný deň. Čaká nás Marmolada, kráľovná Dolomitov, s najvyšším vrcholom Punta Penia. Úvodné stúpanie serpentínami do sedla Forcella Col De Bousc (2438 mnm) dávame ešte na čelovkách. Okolo nás sa pomaly z tmy vynárajú obrysy okolitých vrcholov, ľadovec, aj snehom pocukrené severné svahy Marmolady. Už v sedle sa naša partia delí a časť výpravy pokračuje na vrchol normálkou. My ostatní smerujeme skratkou d

Val Roseg - Stazersee - záver Val Fex idem na bajku s batohom na chrbte. Následuje prezliecť, prezuť a zamknúť bajk pri pastierskej stavbe kde poskytujú jednoduché občerstvenie. Dám si colu a informujem staršiu pani Juhotiroláčku že si tu nechávam bajk. Pastieri v Engadine sú už z väčšej časti Juhotiroláci ktorí tu chodia za lepšie platenou prácou ako majú doma. Potom nasleduje pešia časť výletu. Najprv neznačkovaná divočina do sedla Tremoggia, záver v teniskách po ľadovci, ale pohoda. V sedle prekračujem štátnu hranicu a na talianskej strane ma čaká z

Parkovisko pri Maloji sa volá Mota d´Orden (1790m.) Bezplatné pekné tiché a veľké, využíva ho v lete množstvo ľudí s obytnými autami ktorí tu zadarmo prenocujú. Len veľmi malé množstvo z nich sa však dostane niekam ďalej vyššie do nádherných divokých a ťažšie prístupných miest doliny Forno a okolitých kopcov. Samozrejme toto parkovisko slúži aj pre ľudí, ktorí odtiaľto mieria na chatu prenocovať. Práve tá im dáva šancu spoznať turistické a lezecké ciele v jej okolí a tie ako si nájdete aj v článkoch dole stoja zato. Mojím dnešným starostlivo

Val Roseg 2000 - Berninapass 2327 - Passo Val Viola 2455 - Passo della Vallaccia 2614 - Passo d´Eira 2210 - Livigno 1805 - Pass Chaschauna 2687 - Chapella 1633 - Kesch hutte 2627 - Bergun 1380 - Albulapass 2312 - La Punt 1686 - Val Roseg, 159km, 5228v.m., 13:30hod. Túto sezónu vo Val Rosegu som už myslel, že k pokusu ani nedôjde. Šanca však prišla, a tak som sa zmobilizoval... Ešte nikdy som nešiel počas jedného poriadneho, prevažne terénneho pojazdu viac ako 5000 výškových metrov, a tak popri tom, že by malo ísť o pojazd, kde technická náročnosť pôjde ruka v ruke s

Piatok 4. júla 1952, Hermann Buhl ešte na počiatku svojej veľkej kariéry alpinistu (neskôr nasledovali prvovýstupy na Nanga Parbat a Broad Peak) vyráža z Innsbrucku s bicyklom. Do Landecku sa prepraví vlakom a odtiaľ už na bicykli, údolím rieky Inn stúpa hore Engadinom, prechádza cez St.Moritz, Maloju a po 150 km parkuje bicykel v Bonde (údolie Bergelu). Odtiaľ vyráža peši pod SV stenu žulového obra Piz Badile (3308m). Po krátkom spánku v bivaku v sobotu skoro ráno nastupuje do steny a vysóluje slávnu Cassinovu cestu (6+) V nedeľu zostupuje naspäť dole ku bicykl

Horám medzi Livignom, Tiránom a Bormiom sa hovorí aj Livigno Alps. O výletoch na okolité kopce som už písal viackrát, reporty nájdete pod článkom, teraz sa pozrieme na to najideálnejšie východisko do územia nazývaného Terra Magnifica. Áno tak sa tomuto kútu hovorí aj oficiáne, minimálne na značkách a tabuľkách tak píšu. Bolo to len niekedy pred pár rokmi, čo sekcia CAI Bormio zrekonštruovala staré útočište a prestavala ho na novú modernú chatu s elektrickým prúdom a vodou. Ku chate, ktorej meno Federico Valgoi pripomína nadšeného alpinistu, ktorý zah

3.7.2022 Nedeľa, áno presne ten deň čo sa urval ľadovec na Marmolade. Žeby horúco? Ale pekne poporiadku. Minútky pred ôsmou zjazdujem z Rosegu do Pontresiny. Mám na sebe všetko, čiže rukávy, termotričko, šuštiačku. Hneď v Pontresine si ju dávam dole, vyzerá, že bude teplo. Prvé stúpanie na passo Bernina je pohoda na zahriatie, vietor mám dobrý a tak za hodku a pár minút som hore. Nezastavujem nemám prečo a hneď sa púšťam do zjazdu. Stojím až na semaforoch. Trikrát sakra. Do Tirána prichádzam až cca dve hoďky po štarte. Ten zjazd mi aj so semaformi nie

Fuorcla Sella bola pre mňa dlhé roky tabu. Na ľadovec som nechodil a iných cieľov bolo na okolí dosť. Všetko sa zmenilo minulú zimu, keď som sa tam konečne odvážil pozrieť. Nebezpečné trhliny som nenašiel a prešmykol som sa za sedlo do dovtedy pre mňa nepoznanej oblasti. Aj preto pre Fuorclu Sella u mňa prischla metafora s Aliciným zrkadlom a krajinou zárakov... Táto zima zatiaľ prebieha diametrálne odlišne od tej predošlej. Namiesto sneženia je stále pekne, čo síce stabilizovalo snehovú pokrývku, ale všeobecne snehu stále veľa chýba, niekde aj metre... P