Mortirolo - Aprica - žiletkársky raj

O asfaltovom stúpaní cez passo Mortirolo známom z pretekov Giro di Italia tu už bola reč. Cez samotné sedlo sa dá dostať z oboch strán dvoma variantami, čiže tu máme dokopy štyri stúpania, pričom aj tie majú ešte varianty. To najznámejšie stúpanie ale vedie z Mazzo di Valtellina a parametre 1300v.m. s priemerkou cez 10% to sa hneď len tak nevidí...

Tadiaľto sme hore vystúpali aj pri tomto našom okruhu. Cesta dostala z veľkej časti nový asfalt a keďže vedie väčšinou v krásnom lese tak horúčavu sme prežili. Po prekonaní sedla asi po 200 metroch sme odbočili vpravo smer Trivigno a Aprica. Táto horská cesta kľukatiaca sa popri hrebeni a udržiavajúca si výšku na dlhom úseku ma na mape už dlho lákala a tak konečne nastal čas si ju vychutnať.

Očakávania boli naplnené. Nájdete tu úplnú žiletkársku nádheru akú u nás na Slovensku nemáme. Úzka ale pomerne kvalitná cesta, prakticky žiadna premávka v pondelok, nádherné výhľady. Cesta sa kľukatí a nestráca zbytočne výšku. Jediný dlhší zjazd je pri obchádzaní Monte Padrio s ktorým som už mal tú česť ale na horskom bicykli.

A na záver následuje dlhý zjazd tentoraz až priamo do Apriky. A je to presne ten zjazd v ktorom Jan Hirt v daždi si prišiel pre svoje víťazstvo v etape na Gire. Po Mortirole zase kus histórie cestnej cyklistiky. Z Apriky potom už zamierime vedľajšími cestami späť do Tirána kde uzatvoríme okruh. ˇUžasné aká tu vie byť cestná cyklistika. Takmer celý okruh sme šli po cestách s minimálnou alebo takmer žiadnou premávkou.

V Tiráne už riadne vypeká čiže následuje talianska zmrzlina a občerstvenie... už tradične nied rahšie ako keby sme sedeli v Poprade... espreso štandardných 1,20

Posilnení zmrzkou ešte vyšlapeme stúpanie ku autu zaparkovanému za hranicou. Neísť s ním zbytočne cez hranicu určite odporúčam, bola na nej kolóna, autá kontrolovali, cyklistov si nikto nevšímal...

M.Bartoň