Taliansko

Taliansku bezcolnú zónu Livigno na hraniciach so Švajčiarskom asi veľmi netreba predstavovať bajkerom a lyžiarom ale pre pešiu VHT je to stále veľká neznáma. Tú neznámu ale aspoň trošku osvetlíme už tretím článkom na danú tému. Tentokrát sme Livigno použili s kamarátom Stanom ktorý pôsobí v neďalekom Taliansku na spoločnú túru. Využil som čiastočné znalosti terénu z minulého roka a od jazera sme značkovaným chodníkom po hrebeni vyšli do sedla Bocchetta del Cantone. Tu sme odbočili na mužíkmi značenú prť a pohodlne sme vyšli na Corna (Cima)di C

Sfazú (1622m) - passo Val Viola (MTB varianta 2455m) - Alpe Campo (1900m) - passo Verva (2301m.) - Grosio (655m) - Le Prese - Vale dí Rézzalo - passo Dell´Alpe (2461m) - Bormio (1217m.) - Val di Dentro - Val Viola - passo Val Viola - Val di Campo - Sfazú Ráno krátko po ôsmej štartujem od auta zaparkovaného na parkovisku Sfazú nachádzajúceho sa medzi passom Bernina a Poschiavom. Pri stúpaní do passo Val Viola si spomínam na všetky tie razy ktoré som tu už pri rôznach príležitostiech bol, sám ale aj so spoločnosťou. Kto by si to bol pri tej prvej objavnej návšteve ked

Livigno 12.09.2019 Tie poučky notoricky známe: Chudobní pastieri chcú opustiť dolinu odrezanú ďaleko v horách od civilizácie. Keďže leží na hranici so Švajčiarskom tak panovník aby zabránil riziku že opustené územie zaberie susedný štát sľubuje pastierom, že keď ostanú tak už nikdy nebudú musieť platiť dane... Majstrovstvá sveta v horskej cyklistike sú veľké podujatie keďže počas nich sa súťaží vo všetkých MTB disciplínach. Začiatkom nového tisícročia sa dejiskom MS stáva neznáma dolina hlboko na severe talianskych álp. Usporiadanie veľké

Bolo to pred troma rokmi, počas jednej zo zastávok po Sardínii, keď som v dedinke Santa Maria Navarrese naďabila na tabuľu propagujúcu tento beh. Odfotila som si to do mobilu, že sa k tomu raz vrátim. Samozrejme, že sa na to časom zabudlo. Vtedy som to spomenula kamarátovi, ktorý tiež obľubuje behanie po neznámych končinách, a tak sa stalo, že sa niekedy v lete dostal ku stránke týchto pretekov.   Slovo dalo slovo a na poslednú chvíľu sme sa poprihlasovali, vybavili ubytovanie, letenky a prenájom auta. Ako podporný tím sa k nám pridali ešte dvaja kamará

Na hranici medzi Talianskym Livignom a Švajčiarskou dolinou Val di Campo sa nachádza horský hrebeň s pár peknými vrcholmi. Na Piz Paradisin som sa pozeral už viackrát dokopy zo siedmych okolitých vrcholov, teraz prišiel rad na neho. Zo sprievodcu som mal akurát naštudované, že západný hrebeň by ma na vrchol mal pustiť, zostup vedie južným hrebeňom a po suti dole na ľadovec. Parkujem pri Sfazú, na parkovisku ktoré je východiskom do Val di Campo. Doliny ktorá sa okrem iného pýši jedným z najkrajších jazier v alpách: jazerom Saoseo. Na bajku sa po šotolinovej

Talianske Livigno má na Vetromagu svoj vlastný priečinok a to určite nie náhodou. Sú tam články od viacerých autorov ale všetky sú o horskej cyklistike...  Teraz to konečne napravím. Už dávnejšie som škúlil tým smerom. Tie vrcholy ktorým kraľuje tá skalná pyramída sa jednoducho nedajú nevšimnúť. Mapu som už študoval viackrát, aj sa vyzvedal u domácich. Referencie boli výborné a tak na prvú túru tejto sezóny vyrážam práve tam... do kopcov nad Livignom, do oblasti priamo nad priehradou. Štartujem tak ako mi v obchode poradili. z Parkoviska pri benzínke

Livigno-Bormio-Stelvio Keď si spravíme trojuholník medzi spomínanými miestami tak niekde do jeho stredu sa dnes vyberieme. Z Livigna som vyrazil cez sedlo Alpisella na moju obľúbenú klasiku cez passo Gallo a Val Mora. Zámienkou bolo nahrať konečne GPX ale výsledkom bol hlavne krásny deň a super jazdenie. Tentoraz na karbónovom hardtaily Rockmachine Blizz ktorý nijako neznížil moje pocity z jazdy.  Po absolvovaní okruhu ktorý je už spracovaný v inom článku (odklik dole) som sa dostal naspäť k priehradným nádržiam San Giacomo a Cancano. Po ich brehu som traverzol

Monte Piana (2325 m) a Monte Piano (2305m) sú dva vrcholy jednej stolovej hory vo východných Dolomitoch. Síce nevýrazná svojou výškou, no významná svojou históriou. V prvej svetovej vojne ju jej strategická poloha predurčila stať sa dejiskom jednej z najkrvavejších bitiek medzi Talianskom a Rakúskom pri dobývaní južného Tirolska. Za dva a pol roka tu život položilo asi 10 000 vojakov (niektoré zdroje uvádzajú až 14 000). Dodnes tu zostali zachované neskutočné kilometre zákopov, množstvo tunelov, opevnených stanovíšť a bunkrov. Mnohé z nich časom schátral

Livigno je vo svete MTB pojem a na týchto stránkach máme tomuto kúsku Álp venovanú samostatnú a bohatú sekciu. Dnes si predstavíme takú klasickú kombináciu trailov v okolí Carosella s odbočkou na vyhliadkový vrchol Monte Resia. Parking pod Motolinom údolná stanica je veľký a bezplatný. Pitná voda. Záchody neďaleko. Občas tu stretnem auto s evidentnými nocľahármi. Odtiaľto vyrážam po cyklotrase do ústia Val Federia. Dolinou vedia strmá asfaltka ktorá asi v polovici doliny sa zmení na šotolinu. Už v druhej polovici doliny prejdem okolo kravína ktorý popri t

Po rýchlej aklimatizácii na dolomitské ovzdušie padá rozhodnutie hneď zaútočiť na hlavný cieľ nášho krátkeho pobytu. Civetta sa na nás vyškierala počas celého výstupu na Lagazuoi a vystavovala na obdiv pocukrené severné steny. Zimné podmienky sme veľmi nečakali, ale nejakú výbavu máme a dúfame, že aspoň východné svahy s ferratou nebudú na tom ešte tak zle. Nepríjemný vietor by sa tiež mal už na druhý deň postupne utíšiť. Dávame poradu. Zvládnuť Civettu za jeden deň je samo osebe dosť slušný masaker. Má výživné výstupové parametre, a k tom

Švajčiarsko-talianske pohraničie, passo Bernina, Livigno, Poschiavo, Livigno Alps, Terra Magnifica Opäť parkujem pri Sfazú, na mojom obľúbenom parkovisku a východiskovom bode predovšetkým do doliny Val di Campo. Toto miesto sa nachádza približne na polceste medzi Poschiavom a passom Bernina. Z auta vyťahujem Karboniuxa a balím trošku väčší ako cykobatôžtek. Dnes to bude bike and hike. Dolinou Val di Campo to ide pohodlne hore po šotoline... Hmm, také kvalitné šotoliny u nás na Slovensku nemáme... Hmm, amen. Obiehajú ma dve Postautá, Švajčiarsko má premakaný

Val Malenco je veľká dolina na talianskej strane Berninských Álp ohraničujúca ich z juhu. Aj keď by to bolo z Val Rosegu vzdušnou čiarou čo by kameňom dohodil, autom po ceste dookola to trvá dve hodiny... Priznám sa, že k výpadu s bajkom do Val Malenco cez sedlo Ciancan ma inšpirovala zmienka o MTB túre okolo masívu Berniny, autom sa mi cez vzácny voľný čas dookola ísť nechcelo, radšej sedím na bajku ako v aute a tak som zaparkoval už klasicky na obľúbenom parkovisku Sfazú a vyrazil odtiaľ. Najprv som zjazdoval do Poschiava (1000m.) a odtiaľ som stúpal najp

Livigno - Alpisella - Cancano - Boscopiano - asfalt Umbrailpass - Bocchetta di Forcola - piano Pedenolo - Torri di Fraele - Bocchetta di Trella - Passo Trela - Val Pila - Livigno  Viaceré úžasné úseky v tomto okruhu už boli popísané v článkoch tu na Vetromagu. Ja som si ale našiel zámienku aby som si to prešiel zas a znova: nahrať GPX z trailu cez Pedenolo. Počas tohto okruhu sa mi dokonca podarilo pridať aj pre mňa nový trail cez Bocchetta di Trela. Takže vždy keď to len ide - NeverStopExploring. Vyrážam z Livigna z bezplatného parkoviska pod Motolinom. Aby som s

Taliansko - Chiavenna - Val Bodengo Tip na túto túru som dostal pri mojej poslednej návšteve u kamaráta Maura v Chiavenne. On síce hovoril, že za tri eurá si môžem v miestnom bare kúpiť povolenku na vjazd do doliny ale to nevie, že jazda na bajku do kopca mi spôsobuje rovnaké potešenie ako dole kopcom. Vyrazil som ráno z Piura, predmestia Chiavenny, prešiel po miestnych cestách do osady Gordona (283m.) kde začína stúpanie. Kvalitná asfaltka sa tu v hustom lese vinie strmými serpentínami až do ústia doliny Bodengo. Táto dolina ktorú mi Mauro poradil ako outdoorov�

 Taliansko - Sicília - San Vito lo Capo Pri našom putovaní za Talianskymi vulkánmi sme využili služby asi desiatich kempov ako na pevnine tak na Sicílii a jeden dokonca aj na ostrove Vulkano. Skúsenosti sme mali výraznou prevahou pozitívne. Ceny boli v čase koncom mája a začiatkom júna priaznivé a tak sme sa ani moc nepokúšali prespávať niekde na parkoviskách pri ceste zadarmo, jednoducho nebolo čo šetriť. Kempy nám poskytovali pohodlie potrebné na regeneráciu pri náročnom cestovaní a túrach a zároveň sme nemali žiadny stres aký by sme pri spaní nadivoko ur