Marmolada cez Westgrat

Vonku ešte vládne tma, keď sa súkame z auta pri Lago di Fedaia (2053 mnm). Hviezdy nad hlavou a náznaky svitania na východnom obzore veštia bezoblačný deň. Čaká nás Marmolada, kráľovná Dolomitov, s najvyšším vrcholom Punta Penia.

Úvodné stúpanie serpentínami do sedla Forcella Col De Bousc (2438 mnm) dávame ešte na čelovkách. Okolo nás sa pomaly z tmy vynárajú obrysy okolitých vrcholov, ľadovec, aj snehom pocukrené severné svahy Marmolady. Už v sedle sa naša partia delí a časť výpravy pokračuje na vrchol normálkou. My ostatní smerujeme skratkou do sedla Forcella Marmolada (2885 mnm). Chodník sa vinie traverzom, správny smer označujú občasní kamenní mužíci a po krátkej chvíli sa napájame na oficiálnu značenú trasu č. 606. Pohodové stúpanie nám spestrujú výhľady prebúdzajúceho sa dňa. Hlavne protiľahlý výrazný vrchol Piz Boé v prvých lúčoch slnka priťahuje pohľad. Výšku začíname opäť výraznejšie naberať až na malom ľadovci pod sedlom. Prešliapaný chodník nekrižujú žiadne trhliny, tak zimnú výbavu zatiaľ nechávame v batohoch.

Čas tasiť zbrane prichádza až pod skalným prahom, odkiaľ už ďalej do sedla Marmolada vedie nenáročná ferrata. V zimných podmienkach sa vďačne priobliekame aj priisťujeme. Ruky na oceľovom lane krehnú a pocit chladu ešte stupňuje ľadový vietor, ktorý prefukuje cez sedlo. Preto tu ani neoddychujeme, ale rovno nastupujeme na ferratu Westgrat (Cresta Ovest), pomenovanú podľa prvovýstupcu aj ako Hans-Seyffert-Weg. Cesta to nie je nijako náročná, úseky zaistené lanom a kramľami nepresahujú obtiažnosť B. No pocit pohody nám občas narúša lano zasypané snehom a kramle zaliate v ľade. Nadmorská výška na ferrate rýchlo pribúda a s ňou aj nekonečné výhľady. Človek nevie, kam skôr pohľad uprieť - či naľavo na slnkom zaliaty Piz Boe, či napravo do malebného údolia Val Rosalia, či sa otáčať dozadu a obdivovať impozantný Gran Vernel, alebo pohľadom vpred hypnotizovať vzdialený cieľ výletu. Rýchlosť postupu klesá, nedá sa zabrániť fotoorgiám.

Ferrata končí pod vrcholovým ľadovcom Ghiacciaio del Vernel a zdolať Marmoladu ostáva už len po jeho hornom okraji. Preventívne berieme do rúk cepíny, ale ľadovec je tu bez trhlín a má len malý sklon. Konečne sa dostávame na slnko a patrične si to aj užívame, pocitová teplota razom stúpa k nule. Už z diaľky vidíme vrcholový kríž, no cestou k nemu sa ešte zastavujeme pri chate Capanna Punta Penia (3340 mnm). Chata je asi príliš honosný názov pre toto miesto, ale počas leta a v prípade núdze vie poskytnúť turistom potrebné zázemie. Teraz je už po sezóne a chata je zatvorená, no v jej závetrí na slnečnej strane sa núka príjemné posedenie. Popri čakaní na zvyšok partie si tu hodnú chvíľu vyhrievame unavené kosti. Keď sme všetci spolu, je čas zdolať posledné metre k vrcholovému krížu. Marmolada (3343 mnm) sa dnes predviedla v plnej kráse: výhľady až na obzor viditeľného, gýčové jesenné počasie, intimita ľudoprázdneho priestoru...

No je čas prísť aj čas odísť a vrchol je len na polceste do cieľa. Schádzame položeným ľadovcom na sever ku skalnému zrázu. Ním vedie krátka zaistená cesta Nordgrat (Normalweg) k nižšie položenému ľadovcu Ghiacciaio della Marmolada. Tento ľadovec je živý a neustále pracuje, svedčí o tom aj množstvo hrozivo vyzerajúcich trhlín. Poctivo sa naväzujeme na lano a v rozostupoch opatrne zostupujeme. Nemáme ani tušenia, že o pár mesiacov sa sila tohto ľadovca prejaví naplno, keď sa z neho uvoľní obrovský serak a masy ľadu a kamenia si tu 3.7.2022 vyžiadajú 11 mŕtvych a 8 zranených z radov horolezcov.

My spokojne preštrikujeme pomedzi trhliny až na otvorený svah nad chatou riffugio Capanna al Ghiacciaio (2700 mnm).  Tu už snehu ubúda, tak postupne vyzúvame mačky a pomedzi skaly a snehové polia klesáme do doliny. Cestou míňame zbúranú hornú stanicu historickej lanovky Pian Dei Fiacconi (2650 mnm), ktorá nám mohla ušetriť posledných 570 zostupových metrov. Od roku 2019 je však mimo prevádzky. V sedle Forcella Col De Bousc sa rozhodujeme ešte pre krátky výšľap na rovnomenný vrchol Col De Bousc (2491 mnm). Vedie naň jednoduchý chodník aj viaceré zaistené lezecké cesty a výhľad z neho je nefalšovaný, 360-stupňový. Potom už ostáva zdolať len posledné serpentíny k jazeru Fedaia a po 10 hodinách uzatvárame pri aute nezabudnuteľný okruh cez kráľovnú Dolomitov.

Jaraba