Pizzo Muretto 3106m.

Parkovisko pri Maloji sa volá Mota d´Orden (1790m.) Bezplatné pekné tiché a veľké, využíva ho v lete množstvo ľudí s obytnými autami ktorí tu zadarmo prenocujú. Len veľmi malé množstvo z nich sa však dostane niekam ďalej vyššie do nádherných divokých a ťažšie prístupných miest doliny Forno a okolitých kopcov. Samozrejme toto parkovisko slúži aj pre ľudí, ktorí odtiaľto mieria na chatu prenocovať. Práve tá im dáva šancu spoznať turistické a lezecké ciele v jej okolí a tie ako si nájdete aj v článkoch dole stoja zato.

Mojím dnešným starostlivo vybratým cieľom je Piz Muretto týčiaci sa nad rovnomenným sedlom vo vysokom skalnom hrebeni tiahnucom sa od Piz Margna až po Fora. Pri mojej jedinej návšteve jeho blízkosti som ho totiž podbehol mieriac ku vzdialenejším cieľom. (čl. dole) Neskôr som sa ale od chatára z Forna Beata dozvedel, že priamo zo sedla vedie ku vrcholu staré talianske značenie... To bol hlavný spúšťač celého procesu na konci ktorého bol dnešný deň...

Po dlhšom rozhodovaní som si zo sebou vzal bajk. Na parkovisku ho vyťahujem z auta a tak ako som na pešiu túru vystrojený, s batôžkom, paličkami a teniskami naňho vysadnem. Na rockym mám hladké plášte ale na rozbitú asfaltku kombinovanú šotolinou ku jazeru Cavloc to bude ideálne. Už dlhší čas používam na každom bajku nášlapné pedále s platformou, je to geniálna vec aj keď samozrejme ten čo to nevyskúšal to ťažko pochopí, jednou z jej výhod je aj to, že v pohode v teniskách sa dajú na tom takéto približovacie presuny zvládnuť.

Bajk zamykám pri maličkej reštike pri jazere, dokúpim pollitrovku koly a plynule už pokračujem ďalej peši. Passo Muretto 2559m. dosahujem približne po 1:35 kombinovanej aktivity od parkoviska, je horúco ochladzoval som sa v potoku a v sedle dúfam, že hore to už bude lepšie.

V sedle stretnem pár dvoch starších Talianov ktorí sem prišli z Val Malenca. Dozvedám sa, že majú rovnaký cieľ, teda, že to chcú skúsiť aspoň tú prvú časť. Zo sedla štartujem smer najvýraznjší hrebeň spadajúci dole priamo z vrcholu. Nachádzam mužíkov a trasu značenú bilemymi farebnými bodkami. Na vrchol sa dostávam kombinovaným terénom kde najobtiažnejšie úseky neprekročia obtiažnosť 2+. Na vrchole si skontrolujem pozíciu podľa offline mapy nahratej v telefóne, ukazuje mi tu kúsok po hrebeni ešte jeden vrchol, vidím ho aj s veľkým kamenným mužíkom a tak sa po hrebeni prebehnem ešte k nemu.

Taliani na vrchol neprichádzajú, museli sa otočiť, už som ich nestretol. Zostúpim späť do sedla rovnakou trasou. Teraz ma čaká druhá časť dňa. Dlhý stúpajúci traverz do Sella Forno a odtiaľ zostup ku chate Forno. Pozdraviť kamarátov a zrelaxovať na terase. S Beatom, ktorý práve so svojím chatovým tímom maľuje značenie pri chate sa bavíme aj o tom ako sa mu podarilo vybaviť si oficiálne povolenia na preznačenie trasy na taliankej strane, presne tej ktorou som z Muretta prišiel. Mne to pripadá ako pikoška, že švajčiarsky chatár na svoje náklady vyznačí trau na talianskom území nuž ale vo Val Forno to chodí takto... Ozaj nad chatou okrem švajčiarskej zástavy ešte stále vlaje aj tá európska...

Po príjemných chvíľach na chate ma čaká ešte večerný návrat späť ku autu. Ten bajk som večer fakt ocenil...  Ďalší fornomentálny deň za mnou...

Martin Bartoň