Livigno - Monte Sagliente 3048m.

Taliansku bezcolnú zónu Livigno na hraniciach so Švajčiarskom asi veľmi netreba predstavovať bajkerom a lyžiarom ale pre pešiu VHT je to stále veľká neznáma. Tú neznámu ale aspoň trošku osvetlíme už tretím článkom na danú tému.

Tentokrát sme Livigno použili s kamarátom Stanom ktorý pôsobí v neďalekom Taliansku na spoločnú túru. Využil som čiastočné znalosti terénu z minulého roka a od jazera sme značkovaným chodníkom po hrebeni vyšli do sedla Bocchetta del Cantone. Tu sme odbočili na mužíkmi značenú prť a pohodlne sme vyšli na Corna (Cima)di Cavalli 2991m. Krásny vyhliadkový kopec a úplne na pohodu. Pri zostupe sme stretli dvojicu nemecky hovoriacich turistov, to bolo všetko za celý deň...

Po vychutnaní si prvého pekného vrcholu sme zišli naspäť do sedla a odtiaľ opäť zišli dole z chodníka. Traverzujeme popod Monte Sagliente, náš ďalší cieľ. Teraz sa už musíme sústrediť na ďalší postup. Pokúsime sa nájsť schodnú výstupovú trasu na vrchol. Strihneme si to žlabom z ktorého traverzneme do strmšieho svahu až na hrebeň. Tu objavíme mužíkmi značený exponovaný traverz. Je to trošku dobrodružné, ale mužíci nám dávajú potrebnú istotu a pokoj. 

Občas robíme prieskumné výpady ale darí sa nám postupovať relatívne logickým terénom ďalej. Sem tam prelezieme ľahkú stienku a postupujeme k vrcholu. Terén si síce zachováva svoju obtiažnosť ale stále je to v pohode. Pomerne ľahké lezenie sťažujú kamienky a štrk na ktorých by sa dalo pošmyknúť a tak zvýšená opatrnosť je na mieste. Prepletáme sa medzi vežičkami a bludiskom žliabkov až ku vrcholovému hrebeňu. Ten sa priostruje ale to sme už takmer hore...

Vrchol Monte Sagliente 3048m. je parádny cieľ nad Livignom. Členitý, dobrodružný a krásny výstup značený mužíkmi. Vedieť sa s istotou pohybovať v teréne okolo 2+ je nevyhnutné. Na vrchole nás čaká krížik aj s vrcholovou knižkou. Zápisov v nej nie je prehnane veľa... Ako odmenu dostávame výhľady nielen na náš predošlý kopec Corna di Cavalli ale aj na kopce od Berninských Álp až po tie Ortlerské... Môže byť...

Zostup zradným pohyblivým terénom nakoniec prebehne ľahšie ako sme si mysleli pri ceste hore. Schádzame až do sedla Trupchun kadiaľ vedia značka spájajúca dva národné parky. Odtiaľ už zostupujeme  značkovaných chodníčkom cez Valle del Saliente až späť do Livigna. Cestou ešte stretávame opäť početnú čriedu kozorožcov. Vyzerajú celkom v pohode, tu sa na nich zrejme nepoľuje ;)

Livigno napeši nesklamalo ani po tretí raz, tie túry sú perfektné v tom, že hneď od parkoviska sa ide pekne hore a s neustálymi parádnymi výhľadmi. Ľudí nestretnete v podstate žiadnych a na vrcholy musíte už vystupovať bez oficiálneho značenia. Takto sa nám to ale páči ešte viac ;)

Celá túra nám trvala samozrejme viac ako vidíte nižšie na Strave kde je zobrazený čas pohybu ;)

Martin Bartoň, Stano Faban