Via ferrata na Tschenglser Hochwand (3373m).

Alebo: ako sa stavajú ferraty v Suldene.
Sulden, leto 2007
          Sedím na krátkej spasenej trávičke pri potoku a vychutnávam si teplé lúče septembrového slnka. Čakám na Christiana, miestneho borca, ktorý je známy svojimi rýchlymi akciami v horách. Aj preto asi veľmi ťažko zháňa rovnocenného parťáka a tak chodí väčšinou sám.

          Spoznali sme sa v bare Ilze, ktorý mu patrí. Stretáva sa tam veľká slovenská komunita pracujúca v Suldene. Celé leto sme po večeroch rozprávali o tom, že musíme spolu niekde vybehnúť a teraz v septembri sa konečne naskytla šanca. Nedá mi nespomenúť, že Christian vo svojom podniku moc nepracuje, zamestnáva si barmanov zo Slovenska a Maďarska a on celú zimu učí lyžovať. A ako sám hovorí: " V lete mám konečne viac času na hory a vybehnem pár krát na Ortler a pod. Tieto vlastnosti sú u domácich veľmi zriedkavé a aj preto sa teším na jeho dnešnú spoločnosť.

          Nečakám dlho a Christian prichádza. Odgrgujúc po dobrom obede hovorí: na začiatku len pomaly! Má síce oblečené kvalitné nohavice , ale na vrchu len bavlnené tričko. Jeho ďalšiu výstroj tvoria paličky a bidón s fľaškou na vodu. Žiadny ruksak alebo aspoň šuštiačka. Začíname šlapať popri potôčiku smerom na Dusseldorfer hutte v doline Zaytal. Naším cieľom je ferrata na Tschenglser Hochwand (3373m.)

          Tempo určuje Christian a zodpovedá jeho výstroji... Cca 800 výškových metrov na chatu zdolávame v čase pod jednu hodinu. Zastávka je neodmysliteľná, pozýva ma na štrúdlu. Na chate pracujú jeho dobrí priatelia. Prestávku som privítal, lebo sa začínali prejavovať následky jeho pekelného tempa.

          Využil som situáciu a znova sa ho spýtal na výstavbu novej ferraty, ktorej bol hlavným iniciátorom. Bola postavená v približne rovnakom čase, ako ferrata na Tabarettaspitze a okolnosti výstavby týchto dvoch "Železných ciest" sú podľa mňa dosť zaujímavé:

          "Zobrali sme sa partia z horskej služby (dobrovoľníci), výstroj sme mali služobnú a materiál potrebný na výstavbu ferraty nám poskytli sponzori. Nikomu sme o tom moc dopredu nehovorili a za nejakých desať dní makačky v stene bola ferrata hotová. Samozrejme nemali sme žiadne povolenie, to by sme tu v národnom parku ani nikdy nedostali... Potom, keď sa o tom dozvedeli na určitých miestach začala sa kampaň proti ferrate. Najaktívnejšie bolo ochranárske združenie Natura 2000. Samozrejme obyvatelia Suldenu boli za ferratu. Dostávali sme rôzne ultimáta, podľa ktorých sme ju mali zrušiť. Povedali sme im nato: keď chcete, zrušte si ju sami..."

          Toľko Christianové slová a mne nezostáva nič iné len dodať, že obidve ferraty sa stali veľkými turistickými atrakciami. Pomohli ekonomicky nielen Suldenu, ale hlavne trom chatám v ich blízkosti. A k ochrane prírody poznamenám len toľko: vzhľadom na veľkú hospodársku činnosť na území celého národného parku (chov hospodárskych zvierat vo voľnej prírode, lyžiarske stredisko) mi protesty voči oceľovému lanu natiahnutému v miestami kolmej stene, kde nič nerastie a prakticky ani nežije pripadajú úplne absurdné. Obidvomi ferratami neprejde denne viac ako 30 ľudí a aj to len v peknom počasí.

          Po krátkej pauze sa znovu vydávame na cestu. Prepletáme sa dolinou pomedzi obrovské balvany a po chvíli odbočujeme doľava. Ledva badateľným chodníčkom značeným červenou farbou sa dostaneme pod nástup. Ferraty sú vlastne dve: stará je ľahšia a nová ťažšia, vedúca v pevnejšej skale a tým aj krajšia.

          Na nástupe si dáme krátku pauzu. Spravíme zopár fotiek a vyrážame. Ideme bez istenia, Christian, ktorý ju staval povedal: "netreba". Na začiatku je jeden pekný exponovaný úsek. Dávam si pozor, idem pomaly a Christian mi hneď zmizne. Som príjemne prekvapený. Zdola to vyzeralo, ako suťovisko, skala je však pevná. Pekné lezenie. Idem rýchlo, nechcem zaostať. Na fotenie nemám čas. V závere však zbadám Christiana, ako práve prelieza peknú platňu. Rýchlo vytiahnem foťák a ešte s trasúcimi sa rukami a vysokým tepom ho cvaknem. Za pohotovosť som odmenený jedinou akčnou fotkou z ferraty. Ešte sa tu musím vrátiť a nafotiť to s niekým, ako pred nedávnom ferratu na Tabaretaspitze so Zolom.

          Na vrchole stretávame turistov, ktorý dnes vyrážali z chaty a vliekli so sebou celú výstroj... Máme šťastie na počasie a sme odmenení výhľadmi na dolinu Vinschgau o 2500 metrov nižšie. Pri zostupe mi Christian vysvetľuje, ako robili prechod hrebeňom Konigspitze - Zebrú - Ortler. Jednotlivé úseky mi hneď ukazuje "naživo". Výhľad máme perfektný...

POLOHA: Taliansko, provincia Južné Tirolsko, Ortlerské Alpy.
PRÍSTUP: Zo Slovenska je najlepší prístup po diaľnici cez Innsbruck, v Landecku odbočiť na Reschenpass, zísť dole do údolia Vinschgau a v Prade odbočiť smer passo Stelvio (Stilfserjoch), v dedinke Gomagoj odbočiť smer Sulden.
ČAS: Dve hodiny normálnym tempom na chatu a potom ešte raz dve hodiny na vrchol. Zostup peši až do Suldenu 2-3 hod.
PREVÝŠENIE: Zo Suldenu na vrchol Tschenglser Hochwand je prevýšenie cca: 1400 metrov.
OBTIAŽNOSŤ: Ľahká ferrata, vzhľadom na niekoľko exponovaných úsekov odporúčam istenie, predovšetkým pri možnosti dažďa.
VÝSTROJ: Sedačka s jednou smyčkou postačí, prilba, paličky.
MAPA: Tabacco 08, Kompass

M.Bartoň