"Rýchlovka" na Ortler 3905m

Ortler (3905m.) je kopec zaujímavý z viacerých stránok. Dnes najvyšší vrchol Talianskej provincie Južné Tyrolsko bol dlhý čas najvyšším kopcom Rakúska. Známa je jeho severná stena, ktorá so svojimi 1400 metrami prevýšenia patrí medzi najimpozantnejšie ľadové výstupy v Alpách. Zaujímavosťou je určite aj to, že na jeho úpätí v dedinke Sulden vyrástol Reinhold Messner, ten Ortleru venoval aj jednu zo svojích knižiek. Dnes tu môžete navštíviť jedno z MMM (Messner mountain museum). V Suldene bol ako doma aj Heini Holzer, slávny extrémny lyžiar, ktorý zanechal na okolitých kopcoch nezmazateľné stopy. Bohužiaľ však jeden z jeho extrémnych zjazdov mu bol osudný…Jeho syn tu dodnes pracuje ako kuchár. Ortlerské alpy sú zaujímavé aj pomerne veľkou sústavou ľadovcov, samotný vrchol Ortlera pokrýva jeden z nich .

                    Pri balení na letnú sezónu, ktorú som mal stráviť v jedálni jedného z miestnych hotelov som nezabudol pribalit mačky a nejakú výstroj k tomu. Po predošlej zime v Suldene som už vedel čo a ako. Začiatkom júla bolo počasie priaznivé a ja som čakal na svoju šancu. V polovici júla bola práve šňůra „plechových“ dní, keď som ju dostal. V nedelu večer mi šéfka povedala: „ Zajtra máš voľno“. Keďže na začiatku sezóny som ešte nebol v takej únave ako po „špičke“ – rozhodnutie bolo rýchle. Zajtra idem nato. Po ceste z roboty som sa ešte zastavil v miestnom bistre a pri polnočnej bagete som sa u majiteľa Christiana, ktorý bol 50 krát na Ortleri uistil, že nepotrebujem čakan a že to pôjde aj bez zlaňáku.

                    Budík ma zobudil asi po piatich hodinách spánku, chvíľu mi trvalo, kým som sa vymotal. Obul som si staré plastové koflachy, do batohu zbalil mačky, vodu, a bundu s nohavicami. Z parkoviska pri Parkhoteli som vyrazil niečo po šiestej. Samozrejme mi nechýbali teleskopické palice, bez ktorých už nejdem ani na krok. Začal som rezko, zobral som si sporttester a pomocou tepu udržiaval pravidelné tempo. Rozhodol som sa využiť dobrú formu a zmerať si čas. Heini Holzer raz napísal že na Ortler mu výstup trval vždy približne štyri hodiny, bez ohľadu na výstupovú trasu...

                    Ranný chládok ma zrýchloval a pribrzdilo ma až slniečko v sedle nad Tabaretou. Aj napriek občerstvovacej pauze sa mi podarilo vyjsť na Payerku za dve hodiny, čo bol sľubný čas. Na skalnom hrebeni, ktorým vedie ďalej výstup som bol prvý raz a musel som spomaliť kôli ťažšej orientácii. Aj tak som však napredoval pomerne rýchlo, kým som neprišiel ku kľúčovému miestu. Nevedel som o ňom a tak som sa exponovaný hrebeň pokúšal obísť sprava, keď sa mi to po dvoch pokusoch nepodarilo, tak už som vedel, že cesta musí ísť jedine hrebeňom. Rozdýchal som expozíciu a začal opatrne liezť skalným hrebeňom - na zostup som sa teda netešil.

                    Za hrebeňom som obul mačky a po tvrdom snehu som postupoval rýchlo po peknej stope. Pod bivakovou búdou bolo ešte jedno exponované miesto, po jeho prekonaní sa mi otvorila už bezproblémová cesta k vrcholu. Trhliny boli v pohode, sneh bol tvrdý. Predbehol som niekoľko lanových družstiev, ktoré vyrazili ráno z chaty a na vrcholovom plate som začal míňať prvé oproti idúce skupinky z horskými vodcami. Na vrchole ma privítal silný studený vietor. Stopky ukázali čas 4h 4min.

                    Teraz som sa už neponáhľal a vychutnával si nádherný deň, vedel som že najbližšie dva mesiace už podobných dní veľa nebude. Počas zostupu som veľa fotil a snažil sa paličkami šetriť preťažené kolená. Kľúčové miesto som zliezal veľmi opatrne, dal som si dokonca dole batoh a potom, keď som už stál dole, som sa za ním načiahol. Na Payerke ma čakalo o dvanástej prvé jedlo dnešného dňa. Zostup mi aj zo zastávkou na chate trval 6 hodín. V tých skeletoch to nebola žiadna sranda a tak som často posedával na miestach s peknými výhľadmi.

                    Christian využil „počko“ na druhý deň, keď skoro ráno z Hintergrathutte (2651m.) vystúpil na Ortler cez Hintergrat za 2h 10min: „Boril som sa v snehu – šlo by to aj rýchlejšie!“ hovoril horský vlk zo Suldenu...Spomenul som mu moje problémy na skalnom hrebeni. Len sa usmial. Pred nejakým časom tam bol jeden smrťák, nie je to ťažké, ale človek sa pozerá stále smrti do očí. Dohodli sme sa, že ma zoberie na Hintergrat, teraz už len vyriešiť problém, kedy budem mať čas?
                    Výstupom normálkou na Ortler som si tak splnil hlavný cieľ leta – teraz už len prežiť do konca sezóny.