Val Forno: hrebeňom Monte Forno - Pizzi Rossi

Bol to kedysi RM ktorý povedal, že horolezectvo je druh umenia. Nemusí sa jednať vždy o ťažký prvovýstup, umenie a estetická stránka veci tu stále ostane.

Tento hrebeň mi padol do oka už dávnejšie a potom som si ho viackrát pozeral z oboch strán a zamýšlal sa nad tým aké by to asi bolo ocitnúť sa na ňom. Prvý ostrý pokus zastavilo neisté počasie a aj pri tom druhom som sa nakoniec ocitol v protismere. Tentoraz to už ale pustilo.

Nemal som o hrebeni žiadne podrobné informácie až kým som sa priamo nespýtal chatára Beata z chaty Forno. Ten už ním kedysi išiel a vysvetlil mi, že je tam lámavá skala a že to nie je túra kde by mohol vo veľkom posielať svojich hostí z chaty.

Mne stačilo info o obtiažnosti, to že tam je lámavá skala ma neodradilo. Pohybujem sa totiž asi až moc často v horách v divokom teréne...

Ten pohľad z diaľky, ten rozhodol o tom, že som sa o túto túru začal zaujímať. Nebola to žiadna informácia v nejakom sprievodcovi alebo nejaké sprostredkované info. Jednoducho estetické hladisko.

"Na internete asi nebude veľa reportov z tejto túry, nepatrí v tejto oblasti medzi vyhľadávané!" Povedal ešte chatár Beat.

Okolnosti chceli, že som opäť vyrazil v protismere, teda z Monte del Forno (3213) smerom na Pizzi dei Rossi (3026). Na vrchol som sa dostal modro značenou trasou zabezpečenou reťazami. (report dole) Prvé úseky hrebeňa nie sú ťažké, potrebné je dávať pozor nato aby niečo neostalo v ruke...

Mierne klesanie tiež nevadilo, samozrejme opačným smerom by to bolo ešte krajšie. Postupne prichádzajú na rad aj lezecky náročnejšie miesta, snažím sa držať na hrebeni kde sú lepšie chyty a vyzerajú byť aj pevnejšie. Zopár náročnejších úsekov je v miestach kde je hrebeň ostrý, trošku zliezanie, trochu traverz.

Blížim sa ku vrcholu Pizzi Rossi. Zdiaľky to vyzerá špicato, ako sa približujem vyzerá to lepšie. Celý čas postupujem s tým, že možno sa budem musieť vrátiť. Viem o tom, že z Pizzi Rossi dole ma čaká zliezť klúčové miesto celej túry. Má to byť taká trojka maximálne.

Kochám sa výhľadmi z Pizzi Rossi. Fotím úžasné výhľady smerom na Maloju a Lej Cavloc a začínam zliezať. Po strmom hrebeni to ide. Kamene naukladané na sebe tvoria dobré chyty a stupy. Nachádzam dokonca dve smyčky použité asi na zlaňovanie. Expozícia tu ale nie je taká zlá aby som mal problémy. Prichádzam do sedielka odkiaľ už budem zostupovať po suti dole. Paličky výrazne pomôžu. Najprv ale ešte vyleziem na vrcholček nad sedlom z druhej strany. Odfotím si Pizzi Rossi a zrekapitulujem si moju trasu.

Určite tu ešte niekedy prídem a dám si ten hrebeň opačným smerom, bude to paráda a s neustálym výhľadom na Val Forno.

Zostupujem dole na Panoramaweg a okolo ľadovcového jazera sa vraciam ku chate a uzatváram okruh.

Ďalšia Fornomentálna túra za mnou...

Martin Bartoň