Val Forno: takmer Cima di Rosso 3366m.

Švajčiarsko - Horný Engadin - Maloja - Val Forno

Parkujem na už dobre známom parkovisku kúsok za Malojou v smere na Chiavennu. Parkovné sa tu neplatí a vždy tu stretnem pár bivakárov ktorí spia v autách. Vyrážam na bajku bez tretier, univerzálne nášlapné pedále mi to dovolia. 

Kúsok za Lej Cavloc zamykám bike v lese a ďalej už peši. Idem priamo na chatu. Socializácia je jedným z hlavných cieľov dnešného dňa. Počasie je hriešne pekné. Na chate som nebol rok a pol a tak po príchode na chatu sa pridávam k posádke ktorá akurát desiatuje na terase. Po hodine družnej debaty a dopĺňania tekutín vyrážam ďalej. 

Plán je jasný: obzrieť traverz ktorý vedie poza Cimu di Rosso a omrknúť ľadovec. Najprv ma čaká modrá značka s reťazami ktorú vyrobil chatár Beat a ktorá vedie na Monte Rosso prípadne sa ňou dá pokračovať na Cima di Val Bona alebo cez passo Vazzeda až do Talianska.

Na križovatke pod Monte Rosso odbočujem zo značky. Odtiaľto som už v pre mňa úplne novom teréne. Toto je presne to, čo mám rád. Následuje totálna improvizácia. Prebehnem cez ľadovec. Na týchto miestach trhliny nehrozia. Následuje spomínaný traverz. Vodorovný teda nie je.

Chatár Beat spomínal, že tu sú od ľadovca vyhladené skalné platne posypané malými kamienkami. Pri postupe s ľadovcovou obuvou problém, pri pobehu v teniskách pohoda.

Snežilo len nedávno a tak sa s pribúdajúcou výškou dostávam do terénu kde na skalách leží čerstvý sneh. Prekonávam aj ten a už sa blížim ku ľadovcu.

Monitorujem situáciu a nachádzam možný smer postupu. To už mám na teniskách nasadené mačiatka a návleky. Už po ľadovci sa dostávam ku skalnej stene. Trhliny tu nie sú, aspoň nič viditeľné. Po okraji ľadovca sa dostanem až pod žľab vedúci do sedla pod vrcholom. Čaká ma okrajová trhlina. Pustí ma...

Skalný terén na okraji žľabu je plný voľných skál. Veľmi nepríjemný terén. Pri postupe hore sa silno zamýšlam ako to pôjde dole. Vychádzam do sedla ktoré končí nad severnou stenou. Ešte pred chvíľou som sa do nej pozeral zdola a z druhej strany. Počasie mi praje a náznaky hmly sa rozplynú. Úžasné výhľady. 

Hypnotizujem vrchol. Už to nie je ďaleko ale ani úplne blízko. Čerstvý sneh je namrznutý a v strmom teréne by to už s mojou výzbrojou nebolo ono. Rozhodujem sa, že tu prídem v zime s lyžami. Vrchol počká a budem sa naňho o to viac tešiť...

Vychutnávam výhľady, fotím a plánujem čo by som tu v zime rád porobil... no uvidíme čo sa podarí a aké budú podmienky...

Zliezanie nakoniec dopadne dobre, úprimne sa teším keď som naspäť na ľadovci a potom už po mojej stope naspäť. Odbehnem si ešte kúsok aby som si obzrel ľadovec a valím naspäť na chatu. Pitný režim, slniečko na terase a zrýchlený presun naspäť. 

Ten bike je fakt super na tie posledné kilometre...

Val Forno... neviem či som niekedy inde v Alpách zažil tie pocity čo v tejto doline, ťažko to opísať... určite nepotrebujem lietať niekde mimo... moja Aljaška je tu...

Martin Bartoň