Val di Campo a Cima Saoseo 3263m.

Val di Campo je nádherná dolina ešte na švajčiarskej strane kopcov ktorým sa hovorí aj Livigno Alps. S Livignom si ich až tak moc nespájam pretože do tejto doliny sa väčšinou vnorím z druhej strany v smere od miesta s názvom Sfazú nachádzajúcim sa na polceste medzi Poschiavom a Passom Bernina.

 Parkovisko Sfazú 1622m.

Na dnes poobede hlásia búrky. Vyrážam z parkoviska na bajku ale bez tretier iba v teniskách. Mám len ľahký bežecký batoh. Pokúsim sa to všetko stihnúť ešte pred ohlasovanou búrkou. 

Bajk zamykám na terase pred chatu Saoseo 1986m. Nezastavujem sa na chate ale rýchlou chôdzou vyrážam po značkovanom chodníku smer pass da Sach. Rýchly postup mi nebráni robiť fotky. Počasie zatiaľ praje a ja si vychutnávam výhľady na jednu z najkrajších dolín aké som kedy videl. Konečne si poobzerám kopce na ktorých som predošlé roky stál aj z opačnej strany. Pohľady sú to úžasné...

Nestretnem nikoho okrem dvoch vracajúcich sa poľovníkov. Taká klasika... opäť úplne sám na kopci. Najprv ale vychádzam do sedla. Pass da Sach (2746m.) Názov mi nutne pripomína šach. Kedysi takú moju obľúbenú hru. Nedalo by sa to ale spojiť a dávať si šachové partičky aj pri aktivitách v horách? ;) prinajmenšom pár ťahov do predu je dobré mať premyslených... ;)

Výhľady zo sedla kde stojím prvý raz... nové pohľady... vychutnávam, obzerám nové kopce a... obzerám čo a ako...

Ďalší postup zo sedla vyzerá v pohode po suti. Nachádzam trasu značenú skalnými mužíkmi a vydávam sa hore po nej. Tento kopec bude určite navštevovaný ľuďmi vyrážajúcimi z chaty Saoseo. Mužíci by ma mali zaviesť až hore.

Najprv na mňa ľahký postup zo sedla hore smer Cima Saoseo pôsobí až nudne. "Tu nebude moc zábavy!" Pomyslím si. Nad vrcholom sa už ale robí povestná čiapka a tak najviac ma trápi či to bude dávať nejaký zmysel až hore nič neuvidím. 

Vychádzam na hrebienok a huups! Všimnem si mužíka jak ma odkláňa z hrebeňa doprava do traverzu. Keby bolo jasné počasie skúsil by som priamo hrebeň ale takto keď mraky nesľubujú dobrú viditeľnosť sa rozhodnem sklopiť chvost a idem podľa mužíkov. 

Traverzujem strmý svah a hrebeň s rysujúcimi sa vežičkami sa vzdaľuje. Dostávam sa za hranu a orientačná zábava sa začína. Ocitám sa v rozložitom masíve kde mojou jedinou oporou sa stávajú kôpky kamenia. Nie je ich veľa, len tak aby pozorné oko dovidelo od jednej ku druhej.

Sadá hmla. počujem známe syčanie. Niekde tu sú ale zbadali ma a tak bežia preč. Najbližšie obdobie to nebudú mať ľahké a pred poľovníkmi budú utekať do tých najneprístupnejších miesť...

Odrazu ich zbadám. Trasa značená mužíkmi pokračuje horizontálnym traverzom masívu a oproti na hrane ich zbadám v hmle aj s výrazným mužíkom. Ukazujú mi cestu :)

Za hranou už skalní mužíce prestanú traverzovať. Ide sa hore. Ľahké lezenie striedajú krátke traverzy. Nado mnou sa vznáša hmla. Nuž budem to musieť presne trafiť naspäť aj keby náhodou začalo pršať alebo sa zhoršila viditeľnosť. Hodinky mám ale zapnuté a tak som kľudný...

Výstup sa stáva po každom traverze zaujímavejší. Každý vrchol ktorý sa objaví v hmle sa ukáže ako nepravý. V závere ma ešte čaká celkom zaujímavý výšvih. Tu už je to miestami tak 2+. nie je to ťažké ale tých možností je vždy veľa a treba si vybrať tú správnu... Skoro ako v šachu... :)

Vychádzam na vrchol. Je to vlastne také rozľahlé plato z ktorého vyrážajú hore viaceré vrcholy. Na jednom je kríž. Potom ešte nájdem dalšie dva vrcholy s veľkými skalnými mužíkmi. Mal som šťastie pomedzi mraky som videl celkom dosť.

V diaľke zahrmelo krátko po mmojom príchode na vrchol. Nejaké rozvalovanie sa hore neprichádzalo do úvahy. 

Ešte sa tu niekedy skúsim vrátiť z druhej strany. Ten výstup od chaty Dosdé na talianskej strane vyzerá byť ešte zaujímavejší a zostup už budem poznať...

Zostupujem dole. Tvorí sa hmla. Zapínam si na hodinkách mapku a vidím šípku ako sa vracia späť. Nebojím sa, že by som cestu nenašiel ale aj tak sa snažím si rozpomenúť na výstup a celkom sa mi to darí. Alebo žeby to len boli tie mužíky postavené ozaj s veľkým citom? ;)

Nakoniec mám šťastie. Búrka ma nechytila. Iba pár kvapiek. V doline si ešte dám zachádzku ku Lago Saoseo. Vždy sa tu rád vraciam. Je to nádherné miesto ktoré človeka doslova nabíja energiou v každom počasí. Ten les okolo neho tvorený červenými smrekmi a starými borovicami je ako z rozprávky.

Prichádzam na chatu. Kola, koláč a bajk odomykám pri drobnom mrholení. Fíčím po kvalitnej šotoline zadarmo dole. Toto je miesto kde sa ten bajk fakt oplatí. Chodí tu dokonca švajčiarksy postbus. taký 15 miestny mikrobusík. Má tu pravidelnú linku.

Ďalší vrchol v tejto krásnej oblasti priniesol radosť z využitého dňa aj napriek ohlasovanej búrke ale priniesol aj výhľady na nové ešte nepoznané vrcholy. Bol to len jeden ďalší ťah z dlhej a napínavej šachovej partie...

 1750v.m. Zo Sfazú na vrchol a späť so zostupom okolo jazera ku chate Saoseo = 4:50hod.

Martin Bartoň