Livigno MTB - okruh cez sedlá Mine - Valécia

 Livigno (údolie) - Val delle Mine - Bocchetta di Mine - Val Minestra - traverz - Passo Valécia - Trepale - Passo dEira - traverz singltrailom popod Motolino - Val delle Mine - Livigno (údolie)

Nápad prejsť s pomocou bicykla tento okruh nevznikol v mojej hlave. našiel som to niekde na nete. Potom, čo som prešiel oboma smermi sedlo Valécia a zistil, že v smere do Livigna to veľmi rád pôjdem zjazdovať ešte raz som sa odhodlal aj k tomuto netradičnému okruhu. Túto túru nenájdete v žiadnej mape s odporúčanými bajkovými trasami. K slovu tu totiž príde tlačenie, nosenie a dokonca aj znášanie bajku dole kopcom.

Vyrazil som zdola z údolia v ktorom sa rozprestiera Livigno. Auto som nechal na známom parkovisku na začiatku údolia v smere od Forcoly. Známym singlom kúsok k ústiu doliny Val delle Mine a už stúpam hore serpentínami na najľahšom prevode. Prechádzam okolo salašu kde sa dá výborne občerstviť, nezastavujem, ešte je skoro. Olovené mraky nado mnou. Bude z tých fotiek dnes niečo? To ma trápi trochu menej ako to či sa vrátim suchý.

Za salašom vo Val delle Mine už zakrátko zoskakujem z bajku a začínam tlačiť. Až na niekoľko krátkych úsekov v sedle už potom tlačím a občas aj nesiem až do sedla. Nie je to žiadna maličkosť ale som nato dobre pripravený. Cestou vychutnávam parádne výhľady v mne úplne cudzom okolí. Kúsok pod sedlom už vyťahujem statív a začínam fotiť. Napriek stále hroziacemu dažďu sa snažím čo to dá...

Zjazd zo sedla na druhú stranu netrvá dlho a musím zosadnúť. Začína najnepríjemnejšia časť túry. Ťažko vytlačené výškové metre schádzam peši vedľa bajku. Bohužiaľ úsek je úplne nezjazdný. Na bajk naskakujem opäť až kus nad jazerom vo val Minestra. Tu už je terén opäť zjazdný. Nachádzam odbočku smerom na traverz pod sedlo Valécia.

Už takmer od salašu som nikoho nestretol. Drsný kus krajiny. Môže byť. Traverz väčšinou zjazdný. Len nespadnúť. Rýchlo by som stratil drahé výškové metre :)

Napájam sa na značku do sedla Valécia. Ešte kúsok potlačím a už zjazdujem k pliesku pod sedlom. Oproti mojej poslednej návšteve už je takmer úplne vyschnuté. Vychádzam do sedla. Stále neprší. Opäť moja špecialitka: makačka so statívom a samospúšťou...

Prichádza vrchol celej túry: zjazd z Valécia až do Trepale. Odtiaľto stúpam asfaltom na passo Eira. Tu odbočujem smer bajkpark Motolino a pod vrcholom sa napájam na singltrail vedúci ponad celé údolie až po Val delle Mine. Uzatváram okruh. Nezjazdujem však dole po šotolinovej ceste, ale vyšliapem si to ešte raz ku salašu a dávam si parádny singel po druhej strane potoka. Ešte o ňom bude reč.

Nakoniec som mal šťastie. Až na pár kvapiek nepršalo. Tento netradičný divoký okruh s množstvom singltrailu ale aj s riadnou dávkou tlačenky... ťažko jednoznačne odporúčať. Aj ja sa už asi tak skoro nevyberiem dať si to ešte raz ale... ten jeden prvý raz to stálo zato. Tá príchuť objavovania a spoznávania niečoho nového. Po chodníčkoch bajkermi neprešlapanými a bagrikom neupravovanými...

Táto oblasť popri notoricky známych a prejazdených túrach má stále čo ponúknuť aj pre ľudí, ktorí túžia po divočine a objavovaní a napríklad aj samote... V hlavnej sezóne.

Martin Bartoň

www.rockmachine.sk