Livigno MTB - veľký okruh cez passo Valécia

 Passo Bernina - Sfazú - Val di Campo - Passo Viola - Val Viola - Passo Valécia - Trepale - Val Pila - Livigno - Forcola di Livigno - Fuorcla Minor -  Passo Bernina 

Tomuto okruhu predchádzalo veľa. Keď som asi pred desiatimi rokmi prvý raz zavítal do Val Violy, viaceré singltraily ešte neboli vybudované. Chvalabohu a chvála biketurizmu je dnes situácia taká aká je prezentovaná v tomto článku.

Kým som sa dopracoval k tomuto nápadu, chcelo to mať v okolí už niečo pojazdené ale rozhodujúce boli aj tak skúsenosti môjho kolegu z práce Mira, ktorý tu toho má pojazdené ešte viac...

Ráno som zaparkoval pod passom Bernina na bezplatnom parkovisku a vyrážam. Z passo Bernina kam som vyšiel po asfaltke odbočujem doprava na označenú biketrasu. Málokedy začínam túru hneď parádnym zjazdom. Pri križovaní hlavnej cesty treba spozornieť, môžu vzniknúť orientačné problémy. Kto ale kukne aj do mapy bude v pohode. Singltrail je totožný s červeno značeným turistickým chodníkom.

Druhý krát križujem hlavnú cestu pri moste pod Forcolou di Livigno. Pokračujem parádnym singlom až do Sfazú. V závere už je lesná cesta. Na stúpanie do Val di Campo sa napojím trošku vyššie nad hlavnou cestou. Ušetril som pár výškových metrov.

Nasleduje stúpanie jednou z najkrajších dolín aké som v Alpách stretol - Val di Campo. Zachádzku ku Lago Saoseo si tentokrát nerobím. Hodím pohľadom na Lago Viola a striedavo jazdením/tlačením vystúpam do sedla Viola po zánovnom singltraile.

Odtiaľto zjazdujem na taliansku stranu. Väčšina bajkerov ide opačným smerom. Ja však dnes idem tak trochu proti prúdu - ale správnym smerom.

Teraz treba správne trafiť odbočku na štrkovú cestu smerom na passo Valécia. Po nej sa potom treba vyšplhať na pasienky s názvom Alpe Funéra. Serpentíny po štrkovej ceste to prekvapivo dobre umožňujú a ja zosadám z bajku až pri mostíku s výhľadom do Val Minestra. 

Moja trasa vedie vpravo. Chodníček sa miestami stráca. Začínam tlačiť. Treba tu potlačiť prudko do kopca, až znovu natrafím na ten správny chodník. V orientácii mi pomôžu traja bajkeri zjazdujúci dole.

Nasleduje tlačenie s krátkymi zjazdnými úsekmi. Passo Valécia nie je ďaleko.

Tu musím trošku odbočiť od témy: Pri práci na tomto článku som natrafil na tri rôzne názvy sedla Valécia. V tejto talianskej oblasti sa ale predsa hovorí po taliansky! Nie je to ako v Corvare v Dolomitoch, kde je trojjazyčná oblasť (Nemčina, Taliančina a Ladínčina)

Počas 15 rokov pracovných potuliek po Alpách som sa viackrát stretol s fenoménom niekedy až násilného udržovania miestnych dialektov. Zatiaľ čo z môjho rodného Slovenska som do sveta vyrazil s pocitom, že dialekty sú dávno prekonaná vec a že u nás doma sú skôr znamením negramotnosti a zaostalosti a používajú ich už len ľudia žijúci v zaostalých dierach, v Alpách som na moje veľké prekvapenie zistil, že každá oblasť má svoj výrazný dialekt, o udržanie ktorého sa stará predovšetkým inteligencia a nie zaostalí pastieri...

Mne samozrejme tie dialekty dorozumievanie vždy len sťažili... Ten kontrast prístupu k nim v porovnaní so Slovenskom som si tak nemohol nevšimnúť... A tentokrát niekto naplácal nejaký dialekt na tabuľky v turistami hojne navštevovanej oblasti :)

Ale poďme nazad: zjazd z passo Valécia je asi najväčší bonbónik tohto okruhu. Určite nie jediný. Miro aj ja sme ho najprv museli na svojich túrach vytlačiť hore, aby sme dostali chuť sa tadeto aj pustiť dole. Zjazd plynule pokračuje celou dolinou až ku asfaltke pod tunelíkom obce Trepale. Tu treba odbočiť doprava a po pár sto metroch asfaltky k pumpe doľava. Od nej začína singl traverz až ku ústiu Val Trela a k začiatku zjazdu do Val Pila.

Pri vjazde do Val Pila volím variant úbočím vľavo hore. Keď som tu bol prvý raz, tiež bol tento chodníček ešte len vo výstavbe. Teraz sa nádherným singlom dostanem až k Lago di Livigno. Popri ňom na cyklotrasu vedúcu cez Livigno a na nej hneď na začiatku vľavo natrafíte na Lateriu. Veľká stavba - a najlepšia zmrzlina v Livignu. Véééľmi dôležitá a dlhá zastávka na tomto okruhu :)))

Po doplnení energie prechádzam cez Livigno po cyklotrase. Čas už je nahnutý aby som špekuloval nad singlom a čaká na mňa ešte Forcola di Livigno. Cesta hore je tiež v oveľa lepšom stave, ako keď som tadeto šiel pred rokmi prvý raz. Z Forcoly prejdeme na švajčiarsku stranu. Na záver nás tu čaká švajčiarsky bonbónik: úplne nový singltrail, miestami vysekaný do skaly, všetko pekne zjazdné až po Fuorcla Minor, tu tento raz odbočujem vľavo smer passo Bernina. 

Kto by mal veľa síl a času:  Dolinou Val Minor vedie ťažký a dlhý zjazd až ku stanici lanovky Lagalb. Ja však idem na passo Bernina. Občas trošku potlačím, po prehupnutí sa cez kopček následuje zjazd chodníčkom. Krásny singl, ako v podstate väčšina dnešného dňa.

Neviem či som niekedy na takom dlhom okruhu šiel viac kilometrov po prvotriednych singltrailoch... Asi nie.

Celý okruh mi trval vyše 10 hodín. V galérii nájdete všetko podstatné...

Martin Bartoň

www.rockmachine.sk