Ferraty Sellagruppe I + Piz Boe 3152m.

Ferrata na Piz da Lech (Boe Seekofel).
          Podľa názvu by ste si mohli myslieť, že pôjde o sprievodcu po zaistených cestách tejto nádhernej časti Dolomitov. Ja som si však tento názov vybral pre reportáž z jednej perfektnej túry.
Počas mojej poslednej pracovnej sezóny v Corvare, koncom augusta 2006, som sa rozhodol venovať jeden voľný deň Sellagruppe a do zbierky si okrem iného pripísať aj trojtisícovku Piz Boe. Je to najľahšie dosiahnuteľná a tým aj najnavštevovanejšia trojtisícovka v Dolomitoch ( Ak nepočítam Tofanu de Mezzo, kde vedie lanovka prakticky až na vrchol.)

                    Žltá - zaistené úseky, fialová - úseky, ktoré som išiel dvakrát.

          Moja trasa však medzi najľahšie nepatrila. Vyrazil som ráno o 7 hod. z Corvary. Nemusel som použiť žiadny dopravný prostriedok, priamo z hotela som sa dostal peši ku stanici lanovky a začal šľapať značkovaným chodníkom po zjazdovke. Čakať do deviatej, kým pustia lanovku sa mi neoplatilo.
Asi za hodinku som minul hornú stanicu lanovky a odbočil vpravo smer ferrata Piz da Lech 2911m.(Boe Seekofel). Pomedzi prevaľujúce sa mraky sa na mňa začalo usmievať slniečko, hádam budem mať šťastie. Prišiel som pod zostupovú stienku a tu som odbočil vľavo. Popod stenu som natraverzoval ku začiatku ferraty. K nástupu sa blížili prví ľudia, ktorí vyrazili z Kostner hutte.

          Rýchlo som vytiahol sedačku a vyrazil na ferratu. Chcel som sa vyhnúť prípadnej tlačenici, ale tlačil ma aj môj maximalistický plán. O ňom však malo rozhodnúť predovšetkým počasie.
Ferrata viedla peknou štrbinou s pevnou skalou, nebola obzvlášť ťažká. V závere sú dva kovové rebríky pripevnené na kolmú stenu. Nebol by som si pomyslel, že práve tu bude najťažšie miesto. Pri výleze z druhého rebríka som sa veru trošku spotil a musel som sa sústrediť na to, čo robím. Potom už ferrata pomaly končila a pozvoľne prechádzala do chodníčka, ktorým som vyšiel na vrchol. Na ňom som stretol dvoch chlapíkov, ktorí si na chate trošku privstali. Túra pre nich pomaly končila, vracali sa na chatu. Mne naopak len začínala a to celkom pekne. Urobili sme si navzájom foto a začali sme zostupovať.

          Vychutnávajúc výhľady na horské skupiny Dolomitov od Marmolady cez Civetty, Mt Pelmo, Tofany až po Puez Geisler som zostupoval po vrcholovom plate a potom po hrebeni. Odtiaľ som využil pekný výhľad na ferratu a odfotil som si ľudí na rebríkoch. Moj pohľad čoraz častejšie zablúdil smerom na Piz Boe, môj ďalší cieľ. V závere zostupu som prekonal už vyššie spomínanú stienku, odistenú kramlami. Tu som uzavrel okruh a po známom chodníčku som prešiel okolo nástupu na ferratu. Začínala sa tam robiť už pekná tlačenica.
pokračovanie

Via ferrata na Piz da Lech (Boe Seekofel):

POLOHA: Sellagruppe, Dolomity
PRÍSTUP: Najrýchlejšie sa pod ferratu dostanete lanovkou z Corvary na Vallon, potom sa dá pokračovať sedačkou. Od hornej stanice sedačky je to pod ferratu len asi 10 minút peši.
ČAS: Čas výstupu od sedačky na vrchol:1,5 - 2 hod.
PREVÝŠENIE: Od hornej stanice sedačky (2537m.) je to na vrchol Piz da Lech (2916m.) presne 379 výškových metrov
VÝSTROJ: Klasický set pre ferraty, odporúča sa prilba, rukavice a paličky na zostup.
OBTIAŽNOSŤ: Stredne ťažká ferrata, najťažší úsek sa prekonáva po dvoch kolmých rebríkoch.
MAPA: Tabacco 07, 1:25000
ZAUJÍMAVOSŤ: Sellagruppe nie je národným parkom ani chránenou prírodnou oblasťou. Aj preto je skutočným rajom lezcov a turistov. Napriek tomu sa tu dobre darí napríklad svišťom. Lezecká oblasť v ústí doliny Val Lasties je známa tým, že dotieravé svište obťažujú ľudí na nástupe pod skalami a snažia sa vyžobrať nejaký pamlsok.


M.Bartoň