Val Uina - básnička vytesaná v skale

Na septembrové voľné dni som čakal, ako na vykúpenie celý august. Nakoniec prišli. Boli presne štyri, aj po dlhšom čase si ich dobre pamätám. Pred takým dňom je najdôležitejšia otázka: Aké bude počasie? Včera snežilo, ležiac na posteli pozerám von oknom v miernom šoku - čerstvo zasnežený Konigspitze a nad ním modrá obloha.
      Augustové radovánky zanechali svoje stopy. Už zase som prekonal osobák. Bohužiaľ nie v behu, ale v odpracovaných hodinách. Bude to pekne cez 300, radšej nepočítať. Chvíľu hľadím von oknom a premýšľam. Čerstvý sneh približne od 2300 metrov. Počítač v hlave pracuje na plné obrátky - kam pôjdem aby som čo najlepšie využil pekný deň?
      Pôvodný plán ísť na biku cez Madritschjoch je kvôli snehu nemožný, aj všetky ďalšie nápady sú moc vysoko. Pozerám do mapy a vraciam sa k možnosti, ktorú som už včera zamietol - Val Uina. Chodníček vysekaný do skaly, spájajúci dve doliny medzi Talianskom a Švajčiarskom.

      Nemám mapu na to, aby som spravil okruh cez Švajčiarsko, ale ako pozerám na hodinky už ani čas. Tak plán je jasný: Nechám bicykel na začiatku rokliny, prejdem ju peši a vrátim sa späť. Po asi hodinovej orientačnej jazde autom s mapou na volante už vyrážam na bajku smerom do hôr. Asfaltová cestička sa čoskoro zmení na štrkovú a za chvílu už tlačím. Keďže som sa dostal vysoko autom nečaká ma dnes žiadne veľké prevýšenie.

      Prechádzam cez sedlo a vychádzam na planinu približne vo výške 2300 metrov. Je tu ešte trochu snehu, ale ako vidím, nie som sám. Počasie vylákalo von viacerých cyklistov a kopec pešiakov. Chodníček je samé blato. Planinu však na bajku prejdem rýchlo a už stojím pred vchodom do rokliny.


      Tabuľa na začiatku upozorňuje cyklistov, aby neriskovali a svoje stroje radšej tlačili. Nechávam bicykel na začiatku a peši v tretrách idem ďalej. Cestička je vytesaná v skalnej stene, miestami až sto metrov nad dnom rokliny.

      O tomto mieste som sa prvý raz dozvedel pred rokmi z knižky Transalp od zakladateľa Bikemagazínu Ulricha Stanciu. Skutočnosť nezaostala za očakávaním.


      Cestou späť bol sneh už roztopený. Vystriedalo ho blato. Prechádzam okolo Sesvennahutte a zjazdujem do doliny. Neskorší návrat má svoje výhody. Chodník je už prázdny a tak úsek, ktorý by mi trval peši hodinu prejdem za pár minút...


      M.Bartoň