Val Chamuera MTB

 Švajčiarsko - Engadin: Diavolezza (parkovisko) - Val de Fain - Alp Stretta - Fuorcla Chamuera - Alp Prunella - Serlas - La Punt - Samedan

Po tom, ako sme s Mirom už prejazdili všetky zaručené a odporúčané bajkové pecky v okolí, prišiel čas aj na trošku objavovania. Cez voľný deň nie je potrebné vždy hnať sa autom ďaleko, hlavne keď v blízkosti čakajú neobjavené končiny.

Jedným z takýchto tipov sa javila aj obrovská a dlhá dolina v horskom pásme medzi Livignom a Engadinom. Vedie tadiaľ turistická značka, ale kto už sa vyberie peši do takej diaľky? Vedeli sme, že bude treba zo záveru doliny Val de Fain tlačiť, a zároveň sme verili, že na druhú stranu sa bude dať čo najviac jazdiť na bajku.

Vyrazili sme ráno z parkoviska pri dolnej stanici lanovky na Diavolezzu. Nasledovala už dobre známa Val de Fain. V závere doliny od salaša nasledovala tlačenica. Po turistickom chodníčku to šlo v pohode. Hore na sedle Chamuera bola plošina. Dalo sa tu jazdiť. Pofotili sme sa a poobdivovali výhľady. Miro si pospomínal na skialpové túry v okolí.

Do zjazdu sme vyrazili optimisticky. Horná polovica sa dala celkom dobre jazdiť, v dolnej polovici nás už však zabrzdil strmý terén a absencia chodníka. Trebalo zísť dole popri bajku. Do sedla sme vyskočili opäť v doline, kde skončil prudký zráz. Tu už nasledoval dlhý a zjazdný chodníček, miestami rozrytý od kráv. Výborne sme si zajazdili a terén splnil očakávania. Od salašu Alp Prunella sme už zjazdovali po štrkovej ceste, zážitok však pokračoval.

Najprv sme prešli popri starom limbovom lese. Je tu bezzásahová rezervácia. Aj na tabuli je popísané presne, že sa tu jedná o vzácny limbový les ponechaný na samovývoj.

Úryvok z textu: Obzvlášť cenné sú prírodné štruktúry vytvorené starými odumretými stromami. Tieto poskytujú priestor pre jedinečnú flóru a faunu. Táto prírodná rezervácia má za úlohu poskytovať príklad ako funguje a rozvíja sa  nenarušený les...

Hneď za lesnou rezerváciou prichádzame ku starému pastierskemu sídlu. Obrovský starý dom s názvom Serlas. Kedysi tu pastieri vyklčovali obrovské plochy v snahe vytvoriť pre dobytok čo najlepšie podmienky na pasenie. Klčovaniu padli za obeť hlavne pásma kosodreviny a rôznych kríčkov a "menej" hodnotných drevín. Výsledok tejto činnosti sú holé kopce s nekonečnými trávnatými porastami, samozrejme sužované silnou eróziou. Taktiež zaujímavý jav je, že väčšina ľudí si myslí, že takto to bolo odjakživa... nuž odjakživa nie, len približne od pastierskej kolonizácie niekedy od stredoveku...

Pod Serlasom pokračujeme v zjazde po štrkovej ceste. Výhľady sú stále zaujímavé. Našťastie už v týchto častiach prevláda limbovo-smrekovcový les. Ten sa tu zachoval dones hlavne vďaka strmým svahom, na ktorých nebolo možné v prípade odlesnenia pásť. 

Po rýchlom zjazde prichádzame už do údolia Engadinu, priamo do osady La Punt. Odtiaľ sa ešte presunieme po cyklotrase zelenými zákutiami doliny do Samedanu, kde nás už čaká druhé auto, ráno zaparkované... Dnešný cieľ nebolo zničiť sa :))

Vychutnajte si bohatú fotogalériu...

Martin Bartoň

foto: Miro a Martin