V žiletkárskom raji: Mortirolo - Gavia

3.7.2022 Nedeľa, áno presne ten deň čo sa urval ľadovec na Marmolade. Žeby horúco? Ale pekne poporiadku.

Minútky pred ôsmou zjazdujem z Rosegu do Pontresiny. Mám na sebe všetko, čiže rukávy, termotričko, šuštiačku. Hneď v Pontresine si ju dávam dole, vyzerá, že bude teplo. Prvé stúpanie na passo Bernina je pohoda na zahriatie, vietor mám dobrý a tak za hodku a pár minút som hore. Nezastavujem nemám prečo a hneď sa púšťam do zjazdu. Stojím až na semaforoch. Trikrát sakra. Do Tirána prichádzam až cca dve hoďky po štarte. Ten zjazd mi aj so semaformi niečo trval, veď je to zas asi 1800 výškových dole a nejaké tie kilometre k tomu.

Prechádzam hlavnou ulicou, známa zmrzlináreň ešte zavretá. Odbočujem na známy asfaltový cyklochodník vedúci celou Valtellinou a začínam šliapať v smere na Bormio. Na chodníku je fajn, žiadna premávka. Tovo di San Agatha a už prichádzam do dedinky Mazzo di Valtellina kde sa začína stúpanie na Mortirolo.

Ako je možné, že sa toto v lese skryté nenápadné stúpanie po úzkej cestičke vari štvrtej triedy stalo také slávne a radí sa bok po boku s oveľa vyššie položeným sedlami cez ktoré vedú najslávnejšie stúpania Giro d´Italia? No v prvom rade asi preto, že organizátori Gira si toto nenápadné stúpanie našli a už viackrát vybrali do trasy pretekov. Na tomto stúpaní sa už viackrát odohrávali významné boje počas Gira najznámejší ale zrejme už zostane moment keď tu únikom naštartoval práve Marco Pantani svoju karieru a vyhral neskôr celé Giro d Ítalia. No a určite nie v poslednom rade o sláve Mortirola rozhodujú jeho parametre. Aj keď vrchol stúpania nevyčnieva vysoko nad Alpy ako napríklad Stelvio tak na 11,4 km tu po úzkej cestičke často na šírku auta cyklisti nastúpajú 1258m. čo robí priemer úžasných 11% na dĺžku celého stúpania.

Je horúco a našťastie väčšinu stúpania som skrytý v lese. Je tu kľud, počas celého výšlapu ma predbehne cca 20 áut. Je nedeľa, Taliani sa idú schladiť na hory. Prechádzam okolo Pantaniho pomníka, fotia sa pri ňom cyklisti, nezastavujem, fotku mám už z minulého razu.

Pred vrcholom stúpania zastavujem nabrať vodu. Cítim sa ešte dobre ale čo to bude neskôr? Premýšlam. Hore v sedle rada na selfie. Odfotím si len kamenný špic zdiaľky kým sa vymenia adepti a pokračujem ďalej.

Na Mortirolo vedú tri hlavné stúpania a je tu ešte horská cesta vlniaca sa horami popri Monte Padrio až do Apriky. Možností je tu neúrekom aj preto by som upozornil na fakt, že jedným výšlapom by to tu pre vás nemalo skončiť ;)

Zjazdujem smer Ponte di Legno. Známe predovšetkým ako zimné stredisko. Tento rok sa na Mortirolo počas Gira stúpalo z tejto strany, etapa končila v Aprike kde zaznamenal svoje prvé víťazstvo na Gran Tour český cyklista Jan Hirt.

Teplomer v Ponte di Legno ukazuje +37° ... už viem, že bude zle. Následuje stúpanie cez ďalšie legendárne sedlo Gira. Passo Gavia. Cestička úzka, opäť často tak na jedno auto. Premávka už je väčšia ako n a Mortirole. Horúčava je hrozná, vodu som doplnil na začiatku stúpania, našťastie jej mám dosť. Neschladím sa ani v tuneli, ozaj nezabudnite na blikačku, v týchto stúpaniach sú cestné neosvetlené tunely pomerne časté. Viacero ich je aj v stúpaní na Stelvio z Bormia.

V stúpaní na Gaviu už na rozdiel od Mortirola zažijete tie pravé alpské panorámy. Neviem či si ich ale vychutnáte. To stúpanie síce nemá taký brutálny priemer ako Mortirolo ale zato je dlhšie a aj výškových metrov má viac. Na strave neskôr zisťujem, že celkové stúpanie ktoré začalo už skôr pred Ponte di Legnom je 1723m. na jeden záťah. Keďže strava to eviduje, tak mám nový rekord :)

Hore prichádzam na pokraji kolapsu. Horúčava urobila svoje. Kupujem dve pollitrové koly, prelejem ich do bidónov, zmiešam s jonťákom, spravím pár povinných fotiek a začínam zjazd v smere do Bormia.

Superkombináciu mám takto za sebou. Len ťažko spojíte vo Východných Alpách dve takto po sebe idúce stúpania ktoré by mali väčší výtlak. Či už historický alebo číslený.

Môj deň sa ale ešte nekončí. V zjazde sa aspoň trošku zotavujem, neustále popíjam aj keď mi nechutí a šlapem ďalej mojím smerom. Nato aby som sa dostal do miesta štartu potrebujem ešte zdolať štyri sedlá a záverečný výšlap do Val Roseg. Trvá mi to dlhšie ako som plánoval. Ono zase je to aj viac ako bol môj odhad. :)

Pri výšlape na Forcolu di Livigno mi už ani dážď moc nevadí. Aspoň ma trošku schladí. Do Pontresiny stíham ešte zjazdovať za šera, baterka v blikačke je už dávno vybitá... Odtiaľ do Rosegu už trafím aj za stále narastajúcej tmy. Prichádzam už niečo po desiatej. Corosy ukazujú 5710 nastúpaných metrov. Je to taký Vetroplachov paradox že po 31 ročnej kariére spraví svoje cestné maximum na horskom bicykli.

To, že to celé prebehlo na takom epickom okruhu len všetko podčiarkuje.

Martin Bartoň

Prehľad sediel:

Passo Bernina 2330 m.n.m.

Passo del Mortirolo pre cyklistov už aj Cima Pantani 1852 m.n.m. Segment na strave: 1258+ 11,4km 11% Vicenzo Nibali 44:52

Passo Gavia 2652 m.n.m.                                         Segment od Ponte di Legno: 1300m+ 16,7km 7,9% Joe Dombrowski 52:46

Passo Foscagno 2291 m.n.m.

Passo D´Eira 2210 m.n.m.

Forcola Livigno  2314 m.n.m.

Passo Bernina 2330 m.n.m.

Val Roseg, Hotel Roseggletscher 2000 m.n.m.

Mortirolo - Gavia na Strave