St.Moritz MTB: Albulapass a Keschhutte

Švajčiarsko - Engadin

Bike mapa St.Moritzu a okolia ma vylákala na dlhší okruh cez Keschhutte. Ono vlastne podľa sprievodcu to ani nemal byť taký veľký okruh. Popis hovoril jasne o výšlape dolinou Val Susaunna ku chate, potom dlhý zjazd do Bergunu, nasadnúť na vláčik a šup ho tunelom popod Albulapass nazad do Engadinu.

Moja realita však bola úplne iná a pred obedom sme už aj s Josém, portugalským kolegom, búšili do pedálov v stúpaní na Albulapass. Ráno ma zastihol ešte kým som vyrazil, vraj dajme si kolečko. Nemohol som ho už odmietnuť, ale meniť plán sa mi nechcelo.

Zvolil som smer opačný ako je popísaný v mape aj preto, aby som Josého, zvyknutého na asfalt, najprv zahrial a až potom vpustil do terénu. Asfaltový Albulapass sme zvládli v pohode, teda ako kto. Mal som čo robiť, aby som mu uvisel v háku. Nasledoval zjazd do Bergunu. Tisíc výškových metrov po úzkej asfaltke mi pripomenulo zábery z Tour de France, ale zároveň som hneď aj pochopil, prečo sa bajkeri vracajú naspäť vláčikom.

V Bergune sme sa zorientovali rýchlo, doplnili sme vodu vo fontánke a vo veľkej horúčave začíname stúpať. Najprv asfalt, potom štrková cestička a na záver parádny chodníček. Je vidieť, že to tu bolo upravené malým bagríkom a vznikol tak pohodový singlík. Zdá sa mi však trochu zbytočne široký... To pochopím až hore na chate, keď zbadám zásobovací chatový ratračik.

Netušíme, čo nás čaká na druhej strane, ale je mi jasné, že ideme v protismere. Určite sa sem ešte chcem vrátiť a vychutnať si ten zjazd opačným smerom. Napočítal som cca 600 v.m. singlu. Celkovo sme z Bergunu prekonali vari 1300 v.m.

Po neodmysliteľnej Cole na chate sme začali zjazdovať po ťažkom singli. Tu som pochopil, že tlačenica by veru bola poriadna aj z druhej strany. Ponáhľali sme sa s búrkou v pätách a tak som už v doline veľa fotiek neurobil. Všade pobehovali svište a tak...

Val Susaunna však stála za to, výhľady nádherné. Zjazd už pokračoval štrkovou cestou, miestami však bola taká strmá, že v opačnom smere by bolo treba tlačiť...

Po zjazde do Engadinu už následoval len obligátny návrat na základňu. Do doliny Val Roseg. Ešte šťastie, že sme chytili na asfaltke skupinku talianskych cestárov a nemilosrdne sme sa za nich zavesili. Takto sme asfaltovú rovinu prekonali pomerne rýchlo, ale na to záverečné stúpanie budem po podobných túrach ešte dlho spomínať. Našťastie to už je len asi 200 v.metrov.

Na záver len dodám, že tento okruh je v oboch smeroch riadne drsná bajkovačka. Človek veľa vidí, nádherné výhľady na Piz Kesch aj s ľadovcom, len odporúčal by som to predsa len asi z druhej strany a potom tým vláčikom :) My sme s Josém nastúpali v ten deň asi 2500 v.m. Jeho computer nám ukázal rovných 100 km, ale ako poznamenal - "Koľko z toho sme ale prešli pešo!" :))

M.Bartoň