Outdoor EXTREME - na jabkách v Taliansku

"CENZUROVANÉ!"
Je tu jeseň a prichádza znovu čas, keď sa masy ľudu z krajiny východoeurópskeho tigra vyberú na zaslúženú dovolenku do krajiny s azúrovou oblohou. Dovolenka je predsa "In" a ťažko vybudovaný blahobyt si treba užiť...
A tak som sa vybral aj ja opäť po rokoch na tento exotický zájazd v očakávaní nevšedných zážitkov, nových známostí a hraničných situácií...

Nedá mi nespomenúť si na môj prvý kontakt s touto krajinou. Moje prvé "jablká" ma rýchlo vyliečili z názoru, že som extrémny športovec a zároveň odštartovali kariéru špecialistu na ozajstné extrémy. Jedno z prvých prekvapení ma čakalo hneď po príchode. Krajina našich západných bratov sa tu prezentovala početným zastúpením. Hospodárska kríza sa postarala o to, že o zábavu som mal vskutku postarané a tak okrem bolestí chrbta som musel bojovať aj s kŕčmi v bruchu, (A ráno s bolesťami hlavy.)

Vzhľadom na vysokú trénovanosť som sa nemusel až tak sústrediť na boj o prežitie, ale mohol som si dovoliť aj pozorovať veci okolo. Treba však povedať, že k pokojnému priebehu akcie prispel nemalou mierou aj gazda Hans, ktorý preukázal veľkého bobríka trpezlivosti.

Hneď v prvých dňoch zájazdu nás trošku vzrušila situácia, keď dvaja chlapci zhodnotili svoju trénovanosť psychickej odolnosti ako nedostatočnú a opustili naše rady.

Potom sa situácia stabilizovala a ja som sa mohol venovať svojmu prieskumu:
Začal som s otázkou - "Prečo si tu?"
"No přece abych zaplatil složenky!!! Vole!" odpovedal mi Zdeňek
Marcel mi zase odpovedal protiotázkou: "A ty se proč takhle trestáš Martine?"

Našou jedinou šancou na voľno a oddych pre chrbty zmorené od nosenia čaklov bol dážď, ten však neprichádzal. Po niekoľkých dňoch v sade bolo možné vypočuť si aj takéto hlášky:
"Až ma niekto doma poriadne naserie, tak mu vybavím brigádu v Taliansku!"

Boh dažďa nás nemá moc rád a tak sme si vychutnali 19 radostných dní v sade. Pracovalo sa denne desať hodín čistého času, zažili sme aj zatmenie, keď sme sa potme pokúšali dozbierať jeden sad a niektorí chalani si pomáhali svietiacimi mobilmi.

Noci boli často ťažšie ako dni, ale človek sa tu podozvedal zaujímavosti napríklad ako sa pestuje trávička, ako sa pašujú číňania cez hranice alebo aký je rozdiel medzi vyšetrovacou väzbou a basou.

Takže po trávičke sa nechodí, po trávičke sa smeje...

Ale dosť bolo rečí...
"Nekecej ale trhej!!!"

A čo bude o rok? Zahulíme. Uvidíme...

A pozor na to! Keď ma niekto ozaj nase...

M.B.