MTB Vernárske stezky

 Pôvodne som v tomto článku chcel predstaviť pár perfektných chodníčkov na bajk v okolí Vernáru, tak trošku zabudnutej a zastrčenej obce neďaleko Popradu. Chcelo to roky hľadania a bajkovania po celom okolí, kým sa mi podarilo náhodou natrafiť na zarastené a zaváľané poľovnícke chodníčky v borovicovom lese nad Vernárom. O to väčšie bolo moje prekvapenie po jednom návrate domov zo zahraničia, keď som sa dozvedel, že kamaráti tam už chodia jazdiť, že chodníčky sú vyčistené a že za tým stojí partia jazdcov dokonca priamo z Vernáru... to bolo už dávno...

Minule som sa tam dostal po dlhom čase. Spolu s kamarátom, aktívnym bajkerom sme sa vybrali dať si to najkrajšie čo tam je. Dostať sa na tú správnu cestu trebalo traverznúť po zarastenej lúke s vysokou trávou, kamoš ma viedol už som si to poriadne nepamätal.

Prvé stúpanie viedlo kedysi po strmej úzkej cestičke, dnes je rozšírená a zarovnaná bagrom, problém je ale, že na nej nie sú žiadne odrážky na vodu, erózia už začala svoje dielo a to je tá cesta pomerne nová...zrejme tu niekde ťažili drevo...

V Alpách kde pôsobím už takmer 15 letných sezón je niečo takéto nemysliteľné, všetky cesty, cestičky a chodníčky sú tam brané ako životodárne tepny, sú priam posvätné a je nepredstaviteľné ich pri práci v lese poškodiť, nieto ešte zničiť...

Púšťame sa do prvého zjazdu, prechádzame dolinkou, kde sú všade viditeľné známky lesných prác. Kopec zvyškov dreva, konárov, pníkov, cesta poškodená ťahaním dreva.

Nadhadzujem kamošovi tému: "Porozprávaj ako to tam na tých Rychlebských stezkách vyzerá, nebol by potenciál spraviť niečo podobné aj tu?"

On ako aktívny bajker bol v známej českej oblasti jazdiť už viackrát, ja ešte nie. Na moju otázku sa iba usmeje: "V Rychlebách vlastne nie je ani poriadny kopec, využili tam na stavbu trailov len taký malý pahorok..."

Dlhé stúpanie si krátime rozhovorom. Dozvedám sa ako kedysi obec Rychleby do ktorej ani poriadna cesta neviedla ožila po výstavbe špeciálych trailov. Dnes tam vraj príde 20 000 návštevníkov ročne. V obci sa uživia penzióny, reštaurácie, cyklistický servis, požičovňa, obchod... A to všetko vďaka jednému pahorku s cestičkami?!

"Tie im tam na pozvanie prišli staviať špecialisti z Anglicka. Postavené sú s maximálnym citom, dôrazom na čo najmenšie zásahy do krajiny a zároveň musia odolávať erózii a silným dažďom."

"Táto oblasť by bola Eldorádo keby sa tu mohlo vybudovať niečo podobné..." dodáva kamarát.

"Namiesto zarábania peňazí ťažbou dreva by sa dalo zarobiť zrejme aj oveľa viac natom, že by sa les a sieť chodníčkov udržiavali v perfektnom stave..." dodávam ja. 

Zjazdujeme. Nádherný a divoký chodníček, sem tam zapadaný stromami. Všade plno pavučín. Na zemi hlboké lístie. Nad Vernárom sa napájame na najkrajšiu časť trailu. Tu domáci aktivisti spravili krásny zjazd s klopenkami a menšími skokmi, dá sa samozrejme prejsť aj bez skákania.

Končíme v krčme vo Vernári. Originálna Kofola za euro. Pristavuje sa pri nás jeden z domácich chalanov čo jazdia.

"Samé pavučiny, čo to má znamenať?" pýtame sa

"Všetci išli robiť vonku, pomaly začína letná sezóna!" odpovedá...

Doma mám ešte pílku aj špeciálnu sekerku. Pamätajú moje aktívnejšie časy a chodníčky nad Svitom. Nebol by problém tie chodníčky trošku prečistiť aj tu nad Vernárom, ale načo, o chvíľu odchádzam vonku aj ja. Sezóna čoskoro začína...

www.rychlebskestezky.cz

Martin Bartoň