Livigno bez bajku: Cima Cavalli 2991m

Talianske Livigno má na Vetromagu svoj vlastný priečinok a to určite nie náhodou. Sú tam články od viacerých autorov ale všetky sú o horskej cyklistike...  Teraz to konečne napravím. Už dávnejšie som škúlil tým smerom. Tie vrcholy ktorým kraľuje tá skalná pyramída sa jednoducho nedajú nevšimnúť. Mapu som už študoval viackrát, aj sa vyzvedal u domácich. Referencie boli výborné a tak na prvú túru tejto sezóny vyrážam práve tam... do kopcov nad Livignom, do oblasti priamo nad priehradou.

Štartujem tak ako mi v obchode poradili. z Parkoviska pri benzínke najprv chodníčkom nad galériou chrániacou cestu pred lavínami a potom už smrekovcovým lesom pekne hore na hrebeň. Obehnem pár ľudí a potom už nikto. Značkovaným chodníkom prichádzam ku drevenej chatke, prameň hneď pri nej potešil. Naberám všetko do plna tak ako mi poradili. 

Prechádzam okolo vykrývača a vychádzam na hrebeň. Výhľady tak ako majú byť. Fotím si Livigno z pre mňa doteraz neznámeho uhla. Ale nielen to ale všetko dookola. 

Pokračujem hrebeňom, ešte jeden človiečik v protismere a potom už koniec. Celú túru už nikto... Hlavne že dole obchody plné, šak je sobota.

Hrebeň priostruje, prechádzam úsek z reťazami. Nedávno sa tu bežal Skyrace, asi nie len oblastného významu. Približujem sa ku skalnej pyramíde. Škúlim na ňu. Značka na ňu nevedie ale...

Traverzujem snehové polia smerom do sedla kam smeruje značka a rozhodujem sa odbočiť do žľabu. Terén veľmi podobný tým v Dolomitoch. Kameň tiež. Bez paličiek ani krok. Hore sa po troške lezenia dostanem ale dole si verím že nájdem niečo lepšie. Vyliezam na hrebeň a hneď sa rozjasní. Mužíci, stopy v snehu a je dobre. A hlavne jasná línia vedúce na dnešného krásavca favorita s konskou hlavou.

Cima di Cavalli hlása info na vrchole. Počasie dnes výhľadom praje.

Pri zostupe si ešte pobehnem na taký vedľajší vrchol. Výhľady do novej doliny (Val dal Canton) úžasné. Podľa mapy tu vedie značka zo sedla ktoré som obišiel. pozerám dole. Všade ešte kopec snehu. Nevadí šak to pôjde ešte lepšie po ňom. Zostúpim dole ňou a urobím tak okruh. Pozorne si z nadhľadu ešte vyberiem smer. Vidieť tam zráz a na ňom chodník. 

Najprv sa musím dostať dole do sedla. Pozorujem skalné mužíky a triafam. Dobré to je. Máličko exponované. Správna trasa vedie zo sedla. Keby som šiel najprv tu tak by som sa nepráskol do toho žlabu ale nevadí, bola to v podstate skratka.

V sedle vymieňam ponožky, na tenisky dávam návleky a šup ho dole po snehu.

Jedna dolina a jeden človiečik = Vetroplach rulez

Dlhá je, aj toho klesania jesto. Ale tie panoramata.... Vodopády a všetko ako má byť. Až prichádzam do strednej časti a tu sa chodníčak stráca. Nuž bola zima a nový ešte neprekopali. Nevadí. Však je teplo a trošku vody v topánkach to zvládnem, a veru nie raz.

V závere odbočka ku sírnemu prameňu. Už mi celkom vysmädlo, fuj ale riadna vajcovka to je.

Uzatváram okruh. Prichádzam k autu, Tankujem na benzínke, majú tu pitia dosť. V aute sa rovno prezlečiem do plaviek a hurá do jazera. 

Voda je fajná, mokrá a nie som tu sám... tu už je odrazu ľudí kopec ;)

Livigno na peši nesklamalo, tie kopce sú také maličké Dolomity, charakterom aj zložením. A ležia na hranici so Švajčiarskym národným parkom takže kľudu je tam o to viac... Kvalitnú mapu nájdete v Livignu na tabuliach na každom rohu, ja si vždy odfotím výrez tam kde sa chystám a ide sa. Nájdete ju aj vo fotogalérii.

Martin Bartoň