Bergel: Pizzo Trubinasca 2918m.

Bergel - žulová oblasť, ktorá patrí ešte pod Berninské Alpy. Hlavný hrebeň, ktorý leží na švajčiarsko-talianskej hranici tvoria trojtisícovky s vysokými stenami z kvalitnej žuly. Táto oblasť je oddávna vyhľadávaná horolezcami. Najznámejší vrchol oblasti je Piz Badile 3305m. Najdôležitejšie výstupy sú legendárna Cassinova cesta v severovýchodnej stene Badile a druhým síce pomerne ľahká ale dlhá cesta vedúca severným hrebeňom na Badile (Spigolo, Nordkante). V tejto oblasti je množstvo ďalších pekných a dlhých ciest v krásnej žule. Niektoré z nich dokonca majú na svedomí aj starší českí a slovenskí lezci, ktorí tu často pôsobili.

Bondo 823m.

Parkujem na okraji dedinky na švajčiarskej strane Bergelu. Parkovisko je bezplatné. Za poplatok je síce možné ísť aj ďalej po štrkovej ceste ale miesta na parkovisku hore sú obmedzené. Vyrážam asi o pol ôsmej po strmom chodníčku v hustom lese. Zatiaľ čo cesta sa stáča v dlhých serpentínach po chodníčku sa dá šlapať prakticky rovno hore.

Čoskoro som na parkovisku.(1300m.) Autá v podstate patria všetky lezcom, ktorí takto nemusia vynášať hore ťažkú výstroj. Od parkoviska vedie poriadne strmý chodníček ku chate Sasc Furá 1904m . Táto chata slúži ako hlavný východiskový bod pre lezenie v stenách Piz Badile.

Na chate už niečo po deviatej nikto nie je len postarší pár, ktorí ju spravuje. Po skromných raňajkách vyrážam po značkovanom chodníčku smer passo Trubinasca 2701m . Sedlo slúži ako prechod na taliansku stranu. V hornej časti je zabezpečené reťazami.

Po prechode na taliansku stranu traverzujem k bivaku Pedroni 2577m . Odtiaľto mám dobrý výhľad na passo Porcelizzo, jediný spôsob ako by som sa mohol dostať pod Badile z južnej strany. V žlabe je množstvo snehu, je mi jasné že bez výstroje tadiaľ len v teniskách neprejdem. Oproti idú dvaja taliani, po krátkej debate mi ukazujú Ramponcini - malé ľahučké mačky s gumovými úchytmi, nechám sa do budúcnosti inšpirovať...

Pôvodný cieľ sa teda pokúsim nahradiť niečím iným. Voľným štýlom stúpam od bivaku hore do bezmenného sedla, sľubuje už z diaľky dobrý výhľad. Po veľkých skalách, čiastočne aj po firne sa dostávam hore. Rovno oproti mne je Badile a jeho západná stena.

Ďalším cieľom sa stáva Pizzo Trubinasca 2918m. Nemám o výstupe žiadne informácie ale terén ukazuje, že by to šlo. Vystúpim/vyleziem na vrchol z východnej strany cca 3+, výhľady sú úžasné. Pri zostupe už natrafím na mužíkov a zostupujem choďákom. Vraciam sa ku bivaku a odtiaľ cez sedlo Trubinasca naspäť ku chate Sasc Furá.

Deň je ešte dlhý, kupujem si len pollitrovú kolu, v potoku načerpám vodu ktorú vylepším jonťákom od Powerbaru a už stúpam od chaty hore smerom ku severnému hrebeňu Badile. Chcem sa naňho pozrieť aspoň trošku zblízka.

Pokračujem po značke smerom ku chate Sciora 2120m. Stále vykrúcam hlavu ku kopcom. Tie výhľady na pre mňa nové kopce sú neskutočné. Musím dávať pozor aby som sa niekde nevydrúzgal. Chodníček vlastne tvoria len farebné značky na kameňoch. Pri chate zisťujem že som išiel po uzavretom chodníku, ktorý zničil veľký zosuv pôdy a skalná lavína.

Dočerpám tekutiny, dnes bol horúci deň. Jesť som veľmi nestihol, maškrty od Powerbaru splnili účel. Dole do údolia bežím. V neďalekej Chiavenne ma čakajú kamaráti, na stretnutie nechcem meškať. Takže Badile - nabudúce...

Hodinky mi ukázali na vyše 45 kilometroch niečo cez 4000 nastúpaných metrov. Výlet trval cca 9 hodín.

Piz Badile - z histórie: 

14-16 júla 1937 sa trojica Cassin, Esposito a Ratti stretla pod stenou s domácou dvojicou Molteni a Valsecchi. Spoločne sa im podarilo na tretí deň spraviť prvovýstup v SV stene (dnes Cassin). Pri veľmi zlom počasí zomreli pri zostupe na vyčerpanie najprv Molteni a neskôr aj Valsecchi. Tento výstup sa zapísal do histórie ako jednen z míľnikov horolezectva.

V roku 1952 sa na Piz Badile zapísal do histórie tentoraz Hermann Buhl, ktorý prišiel z Landecku na bicykli (160km) ešte v ten deň vystúpil pod stenu, prebivakoval a na druhý deň vysóloval Cassinovu cestu. Po tomto výkone sa zase vrátil hneď naspäť na bicykli...

Martin Bartoň